Práve prebieha ad limina stretnutie nemeckých biskupov. Biskupi musia ísť každých zopár rokov do Ríma na stretnutie s vatikánskymi úradníkmi, väčšinou so samotným pápežom.
Pápež František adresoval biskupom z Nemecka jasné a v mnohých ohľadoch nepríjemné slová. Opísal katastrofálny stav Cirkvi v Nemecku:
Sme svedkami výrazného poklesu účasti na nedeľných omšiach, nehovoriac o sviatostnom živote – a to hlavne v tradične katolíckych regiónoch. Kým v šesťdesiatych rokoch takmer všetci veriaci chodili na nedeľné omše, dnes je ich pomer väčšinou pod desať percent. Počet ľudí, ktorí vyhľadávajú sviatosti, nebol nikdy nižší. Sviatosť pokánia sa takmer vytratila. Čoraz menej katolíkov má birmovku či katolícky sobáš. Záujem o kňazské povolanie a zasvätený život prudko klesol. Na základe týchto faktov môžeme hovoriť o zániku katolíckej viery v Nemecku.
Pápežov prejav v taliančine a nemčine nájdete tu. Správa Eda Pentina (v angličtine) sa nachádza tu.
Pentin napísal:
Pápež vo svojom príhovore vyzval biskupov, aby „neverili administratívnym štruktúram a perfektným organizáciám.“ Podobnú tendenciu nazval „novým Pelagianizmom“ – výrazom, ktorý pripomína jeho kritiku talianskej Cirkvi.[Väčšinou nemám ani poňatia o tom, čo pápež myslí pod týmto pojmom. Liberáli sa tešia, lebo predpokladajú, že má na mysli konzervatívcov a tradičných katolíkov. Týmto ako by pápež dával facku najliberálnejším katolíkom vôbec – nemeckým biskupom.]
Pápež považuje za dôležité podporiť sviatosť pokánia a motivovať ľudí k tomu, aby išli na spoveď.
Pentin zdôraznil, že:
Pápež poukázal na to, že prijímanie sviatostí je „menej časté“ (tohtoročný prieskum ukázal, že 54% nemeckých kňazov sa spovedá iba raz ročne) a počet funkcií „výrazne klesol“. Riešenie vidí v prekonaní „paralyzujúcej rezignácie“.
Pápež František povedal:
Vo farských komunitách, kde ľudia prežívajú vieru vo väčšej miere, musí byť duchovný život prioritou pre každého biskupa. Rád by som podčiarkol dva body: spoveď a Eucharistiu. Mimoriadne jubileum milosrdenstva, ktoré sa čoskoro začne, je dobrou príležitosťou na znovu objavenie sviatostí pokánia a zmierenia. Spoveďou dostane človek dar odpustenia a Božej milosti. Počas nej sa začína premena každého veriaceho a náprava Cirkvi. Táto sviatosť, ktorá je dôležitá pre duchovné obnovenie diecézneho a farského pastorálneho plánovania, si zaslúži viac pozornosti počas nasledovného Svätého roka, ako aj po ňom. Je nevyhnutné predložiť dôkaz o úzkom spojení medzi Eucharistiou a kňazstvom. Pastorálne plány by mali prideliť dostatočnú úlohu kňazom v riadení učenia a v posvätení cirkevnej štruktúry a ducovného života Cirkvi - ak nechcú zlyhať. Vzácny prípad spolupráce medzi laikmi nemôže nahradiť funkciu kňaza v prípadoch, keď nie je dostatok kňazov na danú funkciu. Bez kňazov nemôže byť ani Eucharistia.
Na iných internetových stránkach, ako napríklad Fishwrap (Národný schizmatický spravodajca), sa môžeme dočítať chvály na pápežove slová o spovedi a odmietnutí kacírskych nápadov na vysvätenie žien. Pápež sa v minulosti už viackrát vyjadril, že podobné nápady považuje za nemožné.
Ups... nie! Počkajte. Poslednú časť beriem späť. Nikdy som vlastne nečítal žiadne správy o pápežovej ostrej kritike nemeckých episkopálnych „Liebchen“-ov.
„Fishwraperi“ chcú to isté, o čo sa Nemci pokúšajú už roky. A teraz aj samotný František žiada, aby sa nemecká Cirkev konečne prebudila.
Pápežove slová Nemcom boli priame, jasné a podrobné. Priam nečakane podrobné na Františka. Napísali mu ich vopred, čo nie je vôbec prekvapujúce. Pápeži väčšinou nepíšu svoje prejavy, hlavne ak sú v jazykoch, ktoré neovládajú a o témach, o ktorých nevedia veľa. Práve preto závisia od iných. Akonáhle pápež prečíta svoj prejav, jeho slová sú automaticky jeho vlastné. Avšak tie napísal nejaký Nemec, ktorý dobre pozná stav Cirkvi v Nemecku. Kto mal možnosť niečo také urobiť? Som si celkom istý, že Benedikt hlásal svoje vlastné myšlienky, keď oslovoval nemeckých biskupov. Ako inak?
Ostáva nám otázka: prečo? Františkovi za posledné roky vyhovovala situácia v Nemecku. Žeby už nechcel vyzerať, ako by ho držali na reťazi? Žeby už konečne hovoril s dostatočným množstvom ľudí, aby pochopil, čo sa naozaj deje v bohatej, no duchovne oslabenej nemeckej Cirkvi?