Potom, čo v nedávnej dobe Nemecko schválilo zákon, ktorý povoľuje asistovať pri samovražde z „altruistických“, nie však „obchodných“ motívov, minimálne jedna nemecká „asociácia asistovanej samovraždy“ naznačila, že túto legislatívu napadne.
Podľa agentúr Reuters a AP tento zákon povoľuje pomáhať pri spáchanií samovraždy len v prípade „individuálnych a altruistických pohnútok“, avšak „kriminalizuje komerčnú eutanáziu“, pri ktorej sa k samovražde napomáha z „obchodných“ dôvodov. Takáto činnosť môže byť potrestaná odňatím slobody až na tri roky.
Zákonodarcovia hlasovali za tento zákon v pomere 360:233. Ide o prvý zákon o asistovanej samovražde, ktorý nemecký parlament schválil. Parlament pritom zvažoval štyri možnosti. Dve z nich by takéto konanie úplne legalizovali a štvrtá by ho úplne zakazovala, uvádza Reuters.
Tento návrh zákon - podporený kancelárkou Angelou Merkelovou – si vyslúžil kritiku oboch táborov. Bývalá ministerka spravodlivosti Brigitte Zypriesová vyhlásila, že sa odvolá na Ústavný súd.
Podľa AP Zypriesová povedala, že rozdiel medzi „altruistickým“ a „obchodným“ motívom „otvorí éru veľkej právnej neistoty“. A dodala: „Kedy sa lekár správa obchodným štýlom? To nie je jasné.“
Alex Schadenberg, riaditeľ Koalície prevencie voči eutanázii, hovorí, že podľa toho, čo z legislatívy videl, tak je táto legislatíva takmer totožná s tou švajčiarskou. Tá tiež v podstate umožňuje vykonávanie asistovanej samovraždy „z altruistických pohnútok“.
Tento zákon však umožnil fungovanie švajčiarskych „samovražedných“ kliník, ktoré prevádzkujú organizácie ako Dignitas. Tieto priťahujú medzinárodnú klientelu ľudí, ktorí chcú podstúpiť eutanáziu.
Nemecký zákon môže byť pokusom o zastavenie prevádzky týchto kliník. „[Zákon] hovorí toto: keď porušíte naše pravidlá, tak je to trestný čin,“ poznamenal Schadenberg. „V skutočnosti však zlegalizovali asistovanú samovraždu ako takú.“
Navyše, súhlasí s tým, že zákon bude napádaný. „Zdá sa mi, že [zákon] nie je dostatočne definovaný na to, aby bol dosť účinný.“
A naozaj je to tak. V Nemecku už existujú „asociácie pre asistovanú samovraždu“ a práve „najväčšia“ z nich oznámila, že pozastaví svoju prevádzku „až kým sa nerozhodne o odvolaní na nemeckom ústavnom súde“, píše Reuters.
Sterbehilfe Deutschland „vykonáva asistované samovraždy vo Švajčiarsku“ a je tiež jednou z niekoľkých skupín v Nemecku, ktoré nevyliečiteľne chorým pacientom poskytujú smrtiace lieky. Sami sa „označujú za kluby vyberajúce členské poplatky“.
Až do teraz bola v nemeckej legislatíve o asistovanej samovražde a eutanázii právna medzera. Tieto otázky sú v tejto krajine kontroverzné aj vďaka ich historickému prepojeniu na nacistov.
Pri vykonávaní svojho tajného eutanáziového programu, ktorý v roku nacisti v roku 1939 začalo ako eugenické opatrenie, nacisti systematicky vyvraždili asi 200 000 mentálne a telesne postihnutých deti a dospelých v ústavoch po celom Nemecku.
Guardian uvádza, že Nemci sa skutočne vyhli slovu „eutanázia“ a namiesto neho radšej rozlíšili „asistovanú samovraždu“ a „aktívne asistovanú samovraždu“.
Bez ohľadu na to, čo hovoria, „faktom je, že tomu otvárajú dvere“, povedal Schadenberg pre LifeSiteNews. „A len čo raz otvoríte dvere, vzniká otázka, ako niečomu takému zabrániť. Vie sa totiž, že národy majú zaobchádzať s ľuďmi rovnocenne.“
Zdôraznil, že okrem toho nikto nedokáže povedať, ako sa zákon vyvinie. Tým narážal na skúsenosti Švajčiarska.
„Zákon vo Švajčiarsku nehovorí: ,Och, môžete vykonávať asistované samovraždy na klinikách asistovanej samovraždy.‘ Hovorí len, že nemožno vykonať asistovanú samovraždu z iných než altruistických pohnútok,“ poznamenal Schadenberg.
„To, ako sa to vyvinie v Nemecku, zostáva otázkou, ktorú nedokážem zodpovedať.“