Jedno známe podobenstvo z Konfuciovej Číny hovorí o tom, ako sa istý starší muž, ktorý bol svedkom striedaní cisárov a udalostí, pozeral na svet typicky konfuciovským pohľadom. Konštatoval, že to, či sú nejaké správy dobré alebo zlé, je niekedy ťažké rozlíšiť. Na akékoľvek správy svojich susedov odpovedal: „Dobré správy? Zlé správy? Ktohovie...“
Spomenul som si na toto podobenstvo, keď som čítal titulky, ktoré oznamovali správu, že Playboy sa rozhodol, že už viac vo nebude zverejňovať fotografie nahých žien. Z istého morálneho hľadiska by sa nám mohlo zdať, že je to dobrá správa. Tieto titulky budia zdanie, že Playboy prežil akési obrátenie. No bližší pohľad ukazuje úplne odlišnú realitu. Playboy priznal, že jeho rozhodnutie nemá nič spoločného s uznaním, že pornografia je morálne zlá. Ide o to, že ich produkt už nie je z komerčného hľadiska životaschopný. Pornografia je totiž vo veku internetu taká rozšírená, že si ich časopis si už nikto nemusí kupovať.
Scott Flanders, výkonný riaditeľ Playboya, médiám povedal, že ich biznis pohltil ešte väčší moloch. „Človeka delí od akéhokoľvek predstaviteľného sexuálneho aktu len jedno kliknutie. A je to zadarmo. A tak je to už v tomto okamihu pasé.“
Z morálneho hľadiska ide o jeden z najvýrečnejších symbolov tejto doby. Playboy prežil dlhšie než jeho schopnosť prekračovať a posúvať morálne hranice. Pornografia je už tak všadeprítomná, že sa jej komerčnou obeťou stal aj sám Playboy - stal sa obeťou tej morálnej revolúcie, ktorú po celé desaťročia symbolizoval a propagoval.
Ravi Somaiya z The New York Times o tomto príbehu povedal: „Dnes má každý dospievajúci chlapec telefón s internetom. Pornografické časopisy, a to aj tie, ktoré sú také legendárne ako Playboy, stratili svoju obchodnú hodnotu aj kultúrny význam.“
Je to ohromujúce a, žiaľ, aj verné hodnotenie. Ikonický časopis sexuálnej revolúcie otvoril dvere ešte explicitnejšej a detailnejšej pornografii a stratil schopnosť šokovať, svoju schopnosť predať sa verejnosti a kultúrny význam. A to preto, že kultúra sa - takpovediac - stala Playboyom. To, čo bolo kedysi šokujúce, je dnes len znakom hlavného prúdu americkej kultúry.
Playboy mal kedysi takmer 8 miliónov predplatiteľov. Podľa Times ich má dnes len 800 000. Trh je oveľa väčší než predtým. Trh sa teraz premenil na mnohotvárnu zvrátenosť digitálneho veku.
„V tom boji sme bojovali a vyhrali sme ho.“
Ďalšia Flandersova mnohovravná poznámka zašla ešte ďalej: „V tom boji sme bojovali a vyhrali sme ho,“ povedal. Mali by sme poznamenať, že „ten boj“ mal za cieľ zvrhnúť celý systém sexuálnej morálky. Morálky, ktorá kedysi zadefinovala pornografiu ako hriech a ktorá potvrdila zodpovednosť civilizovanej spoločnosti za uchovanie dôstojnosti sexu a posvätnosti manželstva.
Elizabeth Fraterrigová, autorka knihy Playboy and the Making of the Good Life in Modern America (v preklade Playboy a vytváranie dobrého života v modernej Amerike), uviedla: „Časopis Playboy zohral významnú úlohu pri definovaní alternatívnej, často kontroverznej a veľmi zvučnej verzii dobrého života.“
A to bolo cieľom aj samotného zakladateľa Playboya, Hugha Hefnera. Hefner seba vnímal ako morálneho revolucionára. Dokonca sa chválil tým, že Playboy „umožnil voľný priechod“ záplave sexuálnej zhýralosti, ktorú povzbudzoval, komercializoval a ktorú aj sám symbolizoval.
Flanders pre Times povedal, že svet teraz prijal Hefnerov svetonázor až do takej miery, že jeho liberálny časopis je dnes už len prežitkom.
Takmer v každom smere je jeho výrok skutočne pravdivý. Pornografia sa stala hlavný prúdom zábavného priemyslu a je k dispozícii nonstop. Stačí iba kliknúť. Vízia sexuality, ktorú oslavoval Playboy, už viac nevnáša do oblasti morálky žiadne novoty. Magazín vyhral bitku a teraz môže opustiť bojisko – z komerčného hľadiska ako ranený, z kultúrneho ako víťaz.
Filozofia Playboya a jeho základná teológia
Hugh Hefner bol vždy ambiciózny a nikdy svoje ciele neskrýval. Chcel transformovať americkú sexuálnu morálku a rozobrať židovsko-kresťanské princípy, ktoré bola kedysi v kultúre dominantné. Predstavil to, čo on sám identifikoval ako životnú filozofiu Playboya. Magazín predstavil ako spôsob, akým možno mužom predať niečo na základe sexuálnej objektivizácie žien. Zároveň však tvrdil, že predložil portrét sofistikovanej mužskej sexuality, ktorá je očarujúca a zbavená pút tradičnej morálky.
Základom každej morálnej filozofie je jej základná teológia. Túto teológiu Hefner vykreslil aj na verejnosti. Novinárke Cathleen Falsaniovej povedal: „Som duchovným človekom, ale nemyslím, že by som veril v nadprirodzeno“. Podľa jeho slov verí v stvoriteľa, ale nie v Boha podľa Biblie: „Neverím v biblického Boha. Nie tak, že by neexistoval, ale v tom zmysle, že racionálne viem, že Bibliu vytvoril človek a že sme si vymysleli vnímanie toho, čo nepoznáme. Vyzývam všetkých, aby žili tento život tak, akoby v posmrtnom živote nebolo žiadnej odmeny, a aby to robili morálne tak, aby bolo lepšie vám a aj ľuďom okolo vás, aby ste tak zanechali tento svet o trochu lepším, akým bol, keď ste naň prišli.“
Kliknite na „like“, ak vravíte pornu nie!
Falsaniová pochopil, že toto je tá „teológia Playboya“, ktorá vysvetľuje playboyovskú filozofiu:
„Hefner neverí v ,biblického Boha‘. Ale celkom neotrasiteľne je presvedčený o existencii ,stvoriteľa‘. Odkedy bol študentom na University of Illinois (koncom štyridsiatich rokov) nebol na žiadnej omši - okrem takej, čo bola zároveň svadbou, pohrebom alebo krstom. Pritom však hovorí, že sa pravidelne modlí, keď sa prechádza na vlastnom dvore. A riadi sa aj istým systémom morálky, nie však tým, ktorá získal v detstve z metodizmu. Prinajmenšom nie v oblasti sexuality.“
Teológia, ktorá odmieta „biblického Boha“ a ktorá nemá nejaké poňatie o Božom súde alebo posmrtnom živote je neoddeliteľnou súčasťou filozofie Playboya. Zároveň je súčasťou zvrhnutia kresťanskej viery, ktorá bolo predchodcom odmietnutia kresťanskej sexuálnej morálky. A to všetko šlo ruka v ruke s tým, ako Hugh Hefner zarobili milióny využívaním žien a všeobecným rozšírením pornografie.
„Dobré správy? Zlé správy? Ktohovie...“
Titulky, ktoré oznamovali, že Playboy už nebude zobrazovať nahé fotografie žien, vyzerali ako dobré správy. No z hľadiska morálky je príbeh, ktorý za nimi stojí, desivý. Playboy otvoril cestu a pornografia teraz presiakla celú kultúru. Hefnerova morálna filozofia a jej základná teológia sú teraz v Amerike hlavným prúdom kultúry a súčasný generálny riaditeľ Playboya môže tvrdiť, že „v tom boji bojovali a vyhrali ho“.
Ako ozvenu tohto víťazného výkriku by sme však mali počuť pád morálneho konsenzu, ktorý umožnil vznik tejto našej civilizácie. Každý morálne zdravý človek musí uznať, že toto sú naozaj až desivo zlé správy.