Najnovšie čísla kanadských štatistík vykresľujú pochmúrny obraz starnúceho národa. Národa, ktorý si nedokáže udržať populačný rast, aj keby sa jeho ročný prírastok strojnásobil, a ktorý sa nedokáže postarať o svojich vlastných seniorov. Kanadskí seniori po prvý raz v histórii svojim počtom prevýšili deti.
Čísla kanadských štatistík ukazujú, že počet obyvateľov v krajine sa v roku 2015 v podstate zastavil na čísle 35 851 744. Od minulého roka teda ide len o 0,9 percentný nárast. Od roku 2010 pribudlo len 850 000 obyvateľov. Po prvý raz v histórii ľudia nad 65 rokov svojim počtom prevýšili osoby pod 15 rokov.
„Tieto čísla budú mať určite vážne ekonomické následky,“ povedal Peter Jon Mitchell z Inštitútu pre manželstvo a rodinu a dodal „zdôrazňujú pritom potrebu politických stratégii, ktoré podporia zdravé a stabilné rodiny“.
„To, že sa to deje, vieme už aspoň 10 rokov,“ povedala Mary Ellen Douglasová z Campaign Life Coalition. „Naša populácia umiera a okrem toho sme od roku 1969 potratom zabili štyri milióny ľudí. Teraz musíme čeliť dôsledkom.“
„Krajina pre starých,“ takýto titulok dal National Post bezdôvodne optimistickému a zároveň ohromne povrchnému článku. Značný priestor venuje svojráznym mediálnym výmyslom, napríklad sume, akú by dostal každý Kanaďan, keby Jerry Seinfeld rovnomerne rozdal svojich 820 miliónov dolárov občanom krajiny. Pritom však ignoruje neutešenú mieru pôrodnosti v krajine.
Tá sa pohybuje na úrovni 1,59. Práve toľko detí sa v priemere narodí kanadskej žene počas jej plodných rokov. V Kanade je natalita teda hlboko pod úrovňou 2,1 , ktorá je potrebná na zachovanie populácie. Odborníci, ktorých skontaktovalo LifeSiteNews, uviedli, že práve to je kľúč, ktorý chýba článku The Post.
„Populačná tabuľka je teraz hore nohami a ide dolu vodou,“ povedal Steve Mosher, vedúci Population Research Institute vo Fort Royal vo Virgínii. Tieto tabuľky zvyčajne ukazujú, ako sa počet ľudí čoraz staršej generácie zmenšuje. Môže za to smrť, ktorá si vyberá svoju prirodzenú daň. Teraz je v Kanade mladšia skupina tou najmenšou, staršia zas najväčšou. Nie je to len dôsledok nezvyčajnej populačnej explózie, ktorá nastala po druhej svetovej vojne, keď sa miera pôrodnosti v západnom svete na 20 rokov výrazne zvýšila a ktorá odvtedy už len klesá.
„Najnovšie čísla neveštia do budúcnosti nič dobré,“ hovorí Mosher pre LifeSiteNews. „Ukazujú, že krajina je jednou nohou v hrobe. Čoskoro bude mať príliš málo mladých daňových poplatníkov, ktorí by podporili také veľké množstvo starších ľudí.“
Je to celosvetový problém. Článok v National Post dokázal nájsť niečo dobré aj na temnej kanadskej prognóze: Kanada je an tom stále lepšie ako ostatné krajiny G7. Ich populačný rast je totiž ešte nižší. Na spodku rebríčka je Japonsko a Taliansko, ktoré sú na nule. Na druhom mieste za Kanadou sú Spojené štáty s 0,7 percentným ročným prírastkom. Päť štátov z G7 má viac starších ľudí (v Japonsku tvoria až 26 % populácie), najmenší počet - 15 % populácie - majú Spojené štáty. Na druhom mieste v tejto tabuľke je Kanada s počtom seniorov na úrovni 16,1 %.
Kanada si teda aj napriek natalite, ktorá nestačí na obnovu populácie, stále ako tak udržiava svoje obyvateľstvo v rovnováhe. Za to vďačí svojej liberálnej imigračnej politike. Odborníci ako Mosher a W. P. Robson zo C. D. Howe Institute však hovoria, že aj keď takéto konanie narúša normálne vzorce starnutia obyvateľstva, nezmôže nič proti tomu, že veľká generácia postupne prechádza do neproduktívnej staroby.
„Väčšinu prisťahovalcov tvoria muži, tridsiatnici,“ uviedol Mosher pre LifeSiteNews. „Už za 20 rokov pôjdu do dôchodku a stanú sa záťažou pre ľudí, ktorí budú ešte v práci. Ide len o krátkodobé riešenie.“ Uviedol, že súhlasí so správou C. D. Howe Institute z roku 2008, ktorá niesla názov „Faster, Younger, Richer“ (Rýchlejší, mladší, bohatší, pozn. prekl.). Podľa nej by obrovské zvýšenie imigrácie a extrémna filtrácia starších prisťahovalcov síce mohla spomaliť nastávajúcu nerovnováhu medzi pracovníkmi a staršími vyživovanými osobami, nedokáže ju však zastaviť.
Odborníci sa zhodujú na jednom riešení, ktoré je však politicky nekorektné: povzbudzovať rodiny k tomu, aby mali viac detí. No nezhodujú sa na tom, ako to dosiahnuť. Mitchell pochybuje, že by mohli v dlhodobom horizonte pomôcť finančné stimuly. Mosher zas nechápe, ako môže vláda takéto stimuly ignorovať. „Nie je to tak, že by sme vládu žiadali, aby zasiahla; ona už negatívne zasahuje – tým, že vo forme daní berie polovicu príjmov mladých rodín.“
Mosher uvádza, že vlády na mladých rodičov a potenciálnych rodičov ukladá bremeno, ktoré sa nedá uniesť. „To oni vychovávajú budúcu produktívnu generáciu, budúcich daňových poplatníkov a zamestnancov, pričom majú obrovské náklady na seba a platia popritom dane, ktoré sa využívajú na starostlivosť o seniorov.“ Mosher je presvedčený, že asi štvrtina až tretina mladých párov by chcela mať veľké rodiny a bránia im v tom len neúnosné náklady – vrátane daní. Hovorí, že by ich vlády mali povzbudzovať, pretože toto je najjednoduchší spôsob, ako si udržať obyvateľstvo vychované v duchu kanadských hodnôt.
Douglasová z Campaign Life Coalition sa domnieva, že veľká časť problému by sa vyriešila tým, ak by sa všetkým nenarodeným umožnilo žiť – namiesto toho, aby sme zabíjali potratom jedno zo štyroch alebo z piatich detí. „Je to vážna hospodárska a morálna kríza,“ povedala pre LifeSiteNews. „Hovorí sa, že Boh odpúšťa vždy, človek niekedy a prirodzenosť nikdy. Teraz sa musíme vysporiadať s prirodzenými následky potratu.“
No za medzerou medzi aktuálnym trendom a mierou potrebnou na obnovenie populácie nie sú len potraty. Demograf Nicholas Eberstadt vo Wall Street Journal začiatkom tohto roka tento trend pomenoval „celosvetovým útekom od rodiny“. Obvinil z toho „významné medzinárodné víťazstvo sebarealizácie nad sebaobetovaním“. Popisuje, že aj v takých málo rozvinutých krajinách akou je napríklad Líbya, ženy zostávajú slobodné a bezdetné, aby dosiahli svoje osobné ciele.
Mosher pre LifeSiteNews povedal, že jedinými, ktorí odolávajú trendu sebeckého pohľadu na deti, sú veriaci ľudia. Pre nich sú namiesto toho deti Božím darom. Douglasová dodala, že priveľa Kanaďanov tieto dary hádže naspäť Bohu do tváre, čo je nešťastím tak pre nich, ako aj pre Kanadu.