Šesťdesiatsedem nemeckých biskupov nedávno navštívilo Rím. Urobili tak kvôli povinnej návšteve pápeža Ad Limina, ktorá sa konala od 16. do 20. novembra. Keďže táto návšteva bola veľmi dôležitá, museli sa jej zúčastniť biskupi z celého sveta. Dôvodom boli nemeckí biskupi, ktorí mali kľúčovú úlohu na poslednej kontroverznej Synode biskupov venovanej manželstvu a rodine. Tá sa konala v Ríme. No posledná návšteva nemeckých biskupov sa prekvapivo neuskutočnila pred piatimi rokmi, ako to majú predpísané, ale asi až pred deviatimi. Na rozdiel od Františkovho predchodcu sa súčasný pápež - kvôli získaniu informácií o jednotlivých diecézach - počas takejto návštevy nestretáva s každým biskupom osobitne, ale v malých skupinkách. 20. novembra, na konci tejto skoro týždňovej návštevy, sa pápež stretol na plenárnom zasadnutí naraz so všetkými nemeckými biskupmi. Pri tejto príležitosti mal príhovor pápež František, aj kardinál Reinhard Marx, predstavený Nemeckej biskupskej konferencie.
Pápež František vo svojom prejave poukázal na úpadok katolíckej viery v Nemecku. Vychádzal z klesajúcej účasti na svätých omšiach a tež slabého praktizovania sviatosti zmierenia. Svätý otec sa vyjadril, že "v Nemecku už môžeme hovoriť o vážnom úpadku katolíckej viery". A dodal: "V 60. rokoch navštevovali veriaci omše každú nedeľu, a to skoro všade. Dnes je účasť často nižšia ako 10%".
Keď sa pápež snažil zistiť, čo je príčinou tohto úpadku viery v Nemecku, povedal niečo inšpirované "životom prvých Kresťanov". Na príklade manželov Priscilly a Aquilu, ktorí boli pomocníkmi svätého Pavla, chcel poukázať na to, akú majú laici a "dobrovoľníci" dôležitú úlohu. Pápež František pokračoval: "Mali by sme sa zamyslieť nad týmto príkladom 'dobrovoľníkov', a najmä teraz, keď Cirkev čelí rastúcej inštitucionalizácii. Počet členov organizačnej štruktúry rastie, no veriaci chýbajú." Podľa jeho názoru je práve táto "prehnaná centralizácia" dôvodom, prečo je život Cirkvi "oveľa komplikovanejší". Pápež František si myslí, že by mala Cirkev trochu "ožiť" a len tak "môže vyvolať nejaký rozruch a tiež môže inšpirovať."
Aj kardinál Reinhard Marx, arcibiskup z Mníchova, sa dotkol podobnej témy, keď poďakoval za nedávny príhovor pápeža zo 17. októbra ohľadom synodality a decentralizácie Cirkvi. Po prvom oznámení, že nemeckí biskupi čoskoro vydajú svoje vlastné vyhlásenie ohľadom starostlivosti kňazov o manželstvá a rodinu, kardinál Marx povedal:
Svätý Otec, nemeckí biskupi sú vďační, že kvôli tomu, aby sa hlbšie prediskutovali tieto problémy (manželstvo a rodina), ste sa rozhodli zvolať Synodu. To viedlo ku generálnemu zhromaždeniu Synody biskupov, vďaka ktorému napíšete nový dokument - o čo by sme Vás radi požiadali - ktorý nás posunie do nového štádia.
Kardinál Marx tiež povedal, že by "synodálna Cirkev" mohla pomôcť zabezpečiť väčšiu decentralizáciu štruktúry Cirkvi, a to najmä hlavnej vlády pápeža. Podľa Marxa je táto úprava potrebná kvôli "rôznemu vývoju a kontrastným kultúrnym situáciám v jednotlivých častiach globalizovaného prepojeného sveta".
Niekoľko dôležitých nemeckých a švajčiarskych autorít tiež podporilo podobnú myšlienku viac decentralizovanej a synodálnej Cirkvi. Napríklad Otec Bernd Hagenkord, S.J., vedúci nemeckej pobočky Vatikánskeho Rádia, povedal: "Ako už pápež František detailne popísal vo svojom prejave pri príležitosti 50. výročia Synody biskupov, decentralizácia je témou rokovania." Hagenkord zdôraznil: "Žijeme v slobodnej spoločnosti, kde už centralizmus nemá miesta."
Na oficiálnej webovej stránke Švajčiarskej Konferencie biskupov kath.ch bol tiež publikovaný článok ohľadom decentralizácie a nevyhnutnosti dať národným biskupským konferenciám väčšiu moc. Odvoláva sa tu aj na článok Otca Herrmana Pottmeyera, ktorý sa vyhlásil za oponenta proti výhradnej pápežskej nadvláde. Otec Pottmeyer bol jeden z účastníkov kontroverzného Seminára Spadaro. Ten, keďže bol zorganizovaný pred nedávnou októbrovou Synodou biskupov o rodine, 4.-25.10., vrhol na seba náznaky podozrenia. Vo svojich prehláseniach, ohľadom návrhov pápeža Františka na väčšiu decentralizáciu, Pottmeyer podotkol, že pápežovo naliehanie na viac "synodálnu Cirkev, je začiatkom konca rímskeho centralizmu." Poukazuje na "cielené obnovenie pôvodného synodálneho fungovania Cirkvi", ktoré sa údajne už teraz postupne vracia do praxe. Pottmeyer je sám profesorom Základov teológie, no myslí si, že je nevyhnutné, aby mali lokálne časti "väčší vplyv" v Cirkvi. "Zároveň by mali mať národné, ako aj regionálne biskupské konferencie (alebo jednotlivé koncily) rozšírené právoplatné kompetencie".
Posledná Synoda o rodine bola kvôli tejto téme decentralizácie Cirkvi prerušená kardinálom Arinzom, ktorý je na dôchodku. V rozhovore pre stránku LifeSiteNews poukázal na to, že v lokálnych cirkvách sa nemôže učiť ináč, ako v Ríme a najmä nie ohľadom otázok viery a morálky, ako je homosexualita a manželstvo. Ďalej povedal:
Desať Božích prikázaní nepodlieha národným biskupským konferenciám. Biskupská konferencia niektorej krajiny nemôže súhlasiť s tým, že v danej krajine nie je hriechom vykradnúť banku, alebo že rozvedené a nanovo zosobášené páry môžu v danej krajine chodiť na prijímanie. No za hranicami tohto štátu rovnaký čin by už hriechom bol.
Aj Hlas rodiny (Voice of the Family), koalícia pro-life a pro-rodinných organizácií, mal námietky proti tejto plánovanej decentralizácii Cirkvi. Mohlo by to totižto viesť k narušeniu jednoznačných doktrín a morálnych učení Cirkvi. Hlas rodiny si vyvodil svoj vlastný záver, ktorý znie nasledovne:
O "decentralizáciu" sa usilujú tí preláti, ktorí otvorene vyhlasujú, že by chceli, aby boli Biskupské konferencie nezávislé od viery a praktík všeobecnej Cirkvi. Namiesto toho, aby boli títo preláti korigovaní, pápež František ich vybral na vplyvné pozície. Príkladom môže byť prípad kardinála Marxa. Je teda namieste, že katlíci majú vážne obavy, keď sa rozpráva o presadzovaní decentralizácie. Pápež František si môže obnoviť dôveru len tak, že verejne napraví toto bludárstvo a prestane prelátom, ktorí odmietajú katolícku vieru, udeľovať uznania a moc.
Vo svojom nedávnom prejave sa aj sám pápež vyjadril, že je dôležité, aby bola za pomoci národných biskupských konferencií ustanovená decentralizovaná Cirkev. Ďalej povedal:
Na druhej úrovni sú cirkevné provincie a cirkevné oblasti, jednotlivé koncily a najmä konferencie biskupov. Musíme vymyslieť, ako pomocou týchto orgánov, čo najlepšie zabezpečiť spoluprácu, napríklad pomocou začleňovania a aktualizácie niektorých smerovaní týchto starodávnych cirkevných organizácií. Koncil dúfal, že tieto orgány by mohli pomôcť zlepšiť ducha biskupskej spolupráce, no tieto túžby sa ešte úplne nenaplnili.
Ako pápež František až neskôr jasne uviedol, toto posilnenie lokálnych cirkví a následná decentralizácia Cirkvi v zmysle väčšej "synodality", je preňho dôležitá aj z ekumenického hľadiska:
Povinnosť vytvoriť synodálnu Cirkev je úloha, na ktorú sme všetci povolaní. Každý tu má poslanie, ktoré mu určil Pán. Avšak táto povinnosť má významné ekumenické dôsledky. Preto som sa po rozhovore s delegáciou Konštantínopolského Patriarchátu presvedčil, že "dôsledné preskúmanie toho, ako je formulovaný princíp synodality a služby predsedajúceho, by veľmi prospelo k zlepšeniu vzťahov medzi jednotlivými cirkvami."
Určitým spôsobom môže byť tento prejav chápaný ako ďalší pápežov pokus o oslabenie svojho postavenia. Jedinečný, privilegovaný post pápeža bol totižto vždy neprekonateľnou prekážkou pre niektoré kresťanské skupiny a denominácie, ako sú protestanti a ortodoxní veriaci. Teda hlavným cieľom tohto presadzovania decentralizovanej a synodálnej Katolíckej cirkvi môže byť priblíženie sa ostatným, zdanlivo kresťanským cirkvám.