Pápež František slúžil v nedeľu omšu zo sviatku Svätej rodiny, ktorá mala pripomenúť duchovný a pastorálny význam rodiny vo Svätom roku milosrdenstva. Podobné omše sa plánovali po celom svete v bazilikách, v ktorých sa nachádzajú sväté brány pre jubilejný rok.
„Nestraťme dôveru v rodinu!“ povedal František rodinám v Bazilike sv. Petra a naznačil, že svet a Cirkev ich potrebujú „viac ako kedykoľvek predtým“.
Čo sa týka cirkevnej politiky, nedeľňajšia omša nám taktiež pripomenula, že čakáme na snáď najväčšie Františkovo rozhodnutie o otázke, ktorá sa vynorila z dvoch nedávnych biskupských Synod o rodine.
Očakávame, že pápež František čoskoro vydá svoje vlastné závery o Synode vo forme dokumentu, ktorý poznáme pod technickým názvom „apoštolská exhortácia“. Vatikánsky spisovateľ Marco Tosatti sa nedávno vyjadril, že dokument by mohli zverejniť už vo februári, no iní hovoria o marcovom termíne a o jeho prípadnom spojení so sviatkom sv. Jozefa 19. marca.
Talianska biskupská konferencia sa v nedeľu vyjadrila, že dokument môžeme očakávať „na jar.“
Kým sa októbrové Synody roku 2014 a 2015 zaoberali mnohými témami, najkontroverznejšou otázkou ostáva, či by rozvedení a civilne znovu zosobášení mali dostať prijímanie. Ide o dôležitú skúšku Františkových zámerov ohľadne zmeny tradičného katolíckeho učenia a praktík.
Touto témou sa dopodrobna zaoberali dve Synody, lámali si hlavu nad každou čiarkou ich vyjadrenia. Ostáva však nejasné, z čoho bude toto vyjadrenie pozostávať.
Antonio Spadaro, jezuita blízky pápežovi Františkovi, vydal v novembri článok v La Civiltà Cattolica. V tomto článku tvrdil, že stretnutie biskupov roku 2015 „bolo základom prístupu k sviatostiam a otvorením dverí, ktoré boli zatvorené počas predchádzajúcej Synody.“
Toto vyhlásenie vzbudilo podozrenie, keďže jezuitská La Civiltà Cattolica má vo Vatikáne kvázi oficiálny status a pred vydaním je redigovaná. Čo viac, o Spadarovi sa hovorí, že je členom neformálnej skupiny pápeža Františka, ktorá mu radí ohľadne jeho dokumentu.
Mnohí z účastníkov Synody, ktorí nepodporujú prijímanie pre rozvedených, vrátane guinejského kardinála Roberta Saraha a austrálskeho kardinála Georgea Pella, trvali na tom, že o podobných veciach nerozhodli.
Konečný dokument Synody 2015, ktorý bol pre mnohých kompromisom, podľa nich neobsahuje slová ako „prijímanie“ či „prístup k sviatostiam“.
Kvôli protikladným názorom je teraz rozhodnutie v pápežových rukách. Logicky - sú tu štyri možnosti:
Súvisiace články (v angličtine):
- Pápežovo slovo nakoniec predsa zaváži na Synode
- Úryvky z konečnej správy Synody
- Pápežov prejav o závere biskupskej Synody
1. Jednoznačný súhlas s prijímaním pre rozvedených a znovu zosobášených, aj keby si vyžadoval rozlišovanie jednotlivých prípadov.
2. Jednoznačné zavrhnutie a zvýraznenie faktu, že rozvedení a znovu zosobášení ostávajú naďalej súčasťou Cirkvi a môžu sa zúčastňovať jej života rôznymi inými spôsobmi.
3. Vypýtanie si viac času a reflexie, keďže je ešte priskoro na takéto rozhodnutie.
4. Decentralizácia otázky a ponuka všeobecných pokynov; miestni biskupi by rozhodovali sami.
Tosatti si je istý, že František sa rozhodne pre štvrtú možnosť, ktorá nahráva súhlasnému táboru nemeckého kardinála Waltera Kaspera. Táto skupina je za väčšiu voľnosť pre miestnych biskupov.
„Zdroje hovoria o „magmatickom“ dokumente,“napísal Tosatti 17. decembra, „s radami a možnosťou, aby biskupi mohli sami rozhodovať v jednotlivých prípadoch. Ide o potvrdenie súčasných postupov v posudzovaní jednotlivých prípadov a zdôraznenie biskupovej úlohy.“
Meradlom pravdepodobne ostáva dokument Familiaris Consortio Jána Pavla II. z roku 1981, ktorý nasledoval po predchádzajúcej Synode o rodine a v odseku 84 o prístupe k prijímaniu ustanovil nasledovné:
Zmiernenie v prípade sviatosti pokánia, ktorý otvára cestu k Eucharistii, je možné dať len tým, ktorí, napriek porušeniu zmluvy a vernosti k Ježišovi, sú znovu pripravení žiť život, ktorý neprotirečí nerozlučnosti manželstva. Toto prakticky znamená, že keď sa muž a žena vo vážnych prípadoch, ako napríklad počas výchovy detí, nevedia rozísť, „berú na seba povinnosť žiť v úplnej zdržanlivosti, t.j. musia sa vzdať aktov, ktoré patria k manželstvu.“
Pápež František by však mohol podporiť riešenie „vnútorného fóra“, v ktorom biskupi a kňazi pomáhajú ľuďom, ktorí žijú v nových vzťahoch, aby sa súkromne rozhodli na základe svojho svedomia, aj keď by nespĺňali požiadavky vo Familiaris Consortio.
Taliansky blog, ktorý sleduje dianie Synody, naznačil, že ak František zlyhá, dokument by mohol spôsobiť „protikladné interpretácie“. To by znamenalo, že niektorí biskupi by dokument vnímali minimalisticky, kým iní zhovievavo.
Čokoľvek František plánuje, jeho zámery ostávajú aj po nedeli nejasné.
Pápež sa vo svojej krátkej homílii v znamení Svätého roka milosrdenstva zmienil o rodine ako o „domácej púti“ a povedal, že „v rodine sa človek učí odpúšťať.“
Pápež naliehal na rodiny, aby nezabúdali na základné prejavy viery, ako požehnať svoje deti na začiatku dňa či modliť sa spolu pred jedlom.
Pápež použil príbeh Ježiša ako opustil svojich rodičov, aby išiel do chrámu a naznačil, že aj keď sa to v Biblii nepíše, „môžeme si predstaviť, že Ježiš sa im neskôr ospravedlnil.“
„Príležitosti k rastu cez požiadanie o odpustenie. sú tiež súčasťou púte rodiny,“ povedal František.
Omša zo sviatku Svätej rodiny bola len jednou z mnohých pápežových udalostí.
Na Silvestra bude pápež slúžiť popoludňajšiu omšu a na Nový rok raňajšiu omšu venovanú Panne Márii. V to poobedie sa vyberie do rímskej Baziliky sv. Márie, aby otvoril svätú bránu pre výnimočné jubileum Roku milosrdenstva.
Šiesteho januára uzavrie František tradičné vianočné obdobie omšou zo sviatku Zjavenia Pána, spomínajúc na zjavenie Krista ako Božieho Syna, keď ho prišli navštíviť traja králi, t.j. „mudrci.“