V Ríme sa šíria chýry, že z Enza Bianchiho sa stane kardinál. Bianchi je laik a nie kňaz, čo by nebolo v Cirkvi novinkou. Bianchi je však zakladateľom a lídrom bizarnej asociácie a nie je katolíkom. Msgr. Antonio Livi, bývalý dekan Fakulty umenia Lateránskej univerzity, ho označil za „falošného proroka“.
Dátum nasledujúceho konzistória, na ktorom pápež vymenuje nových kardinálov, ešte nie je spresnený. Rímom sa však šíria mená, medzi ktorými sa nachádzajú ľudia z pápežovho najužšieho kruhu a oddaní nasledovníci jeho smeru. Zvyčajne sa spomínajú talianske mená. Okrem Enza Bianchiho je počuť aj o Monsignorovi Marcellovi Semararovi, biskupovi z Albana Laziale, tajomníkovi kardinálskej rady C9 a redakčnej rady synodálneho dokumentu; kuriálnom biskupovi Vincenzovi Pagliovi z komunity Sant´Egidio, prezidentovi Pontifikálnej radovej rodiny a o Mons. Brunovi Fortem, arcibiskupovi Chieti.
Enzo Bianchi a zrušenie pápežstva
Enzo Bianchi, narodený v roku 1943, si myslí, že Fatima je „podvod“, Cirkev by mala „mlčať“ o homosexualite, rodina je „formou, ktorú určuje spoločnosť“ a Mária „nie je vhodným vzorom pre Cirkev“. To, že Bianchi, ktorý by chcel nahradiť pápežstvo ekumenizmom, je vo Vatikáne vítaný, bude raz iróniou dejín. Enzo Bianchi, ktorého pápež Benedikt XVI držal čo najďalej od Ríma, vychádza dobre s pápežom Františkom. František vyjadril svoje sympatie, keď ho v júli roku 2014 vymenoval za konzultora Pontifikálnej rady pre propagáciu kresťanskej jednoty.
Biskup Semeraro a „ľudská mravnosť“
Marcello Semerara, ktorý sa narodil v roku 1947, bol na synode o rodine osobnou voľbou pápeža Františka. Trinásť kardinálov pod vedením kardinála Georga Pella, vrátane prefekta CDF kardinála Gerharda Müllera, vyjadrilo v liste svoju nespokojnosť so Semararom. Trinásť kardinálov sa obávalo, že v skutočnosti malo ísť o „ovplyvnenie výsledkov dôležitých a kontroverzných otázok“. Taktiež pokladali pripravovaný pracovný dokument za „neprijateľný“. Semeraro reagoval nasledovne: „Je mi zle zo zverejnenia toho listu.“ Tí, ktorí poznajú cirkevný jazyk a zvyky, vedia rozlúštiť jeho reakciu. Za prvé, biskup z Albana Laziale vedel, že ho pápež chráni. Za druhé, list zmaril jeho plány.
Semeraro nedávno vydal malú rozpravu o rodinnej synode, v ktorej sa zastáva možného pripustenia rozvedených a znovu zosobášených k prijímaniu. Tento krok pokladá za „návrat“ k „praktikám“ spred „posilňujúceho“ obdobia Jána Pavla II. a Benedikta XVI. „Synoda pod „ráznym“ vedením pápeža Františka premenila Cirkev z „mravnosti zákona na mravnosť človeka“, ktorá dáva ľudskému svedomiu najvyššiu autoritu.
Už v októbri 2014 pohrozil Semeraro exkomunikáciou v pastorálnom liste svojim veriacim, ktorí dostali prijímanie od kňazov na SSPX.
Vincenzo Paglia a homofilní kasperiáni
Msgr. Vincenzo Paglia, narodený v roku 1945, bol prvým biskupom komunity Sant´Egidio. Práve táto komunita prišla z nápadom kontroverzného medzináboženského stretnutia za mier v Assisi. Benedikt XVI. ho krátko pred svojou nečakanou rezignáciou vymenoval za predsedu Pontifikálnej rodinnej rady. Paglia je taktiež považovaný za adepta na kardinála. Kuriálny biskup už viac nechráni manželstvo a rodinu, skôr uprednostňuje „privítanie“ homosexuality, rozvedených a znovu zosobášených veriacich. Hneď na svojej prvej tlačovej konferencii ako vatikánsky „minister rodiny“ šokoval publikum homofilnými vyjadreniami. Navyše, kvôli 20 miliónom eur, ktoré v roku 2012 nechal v pokladni svojej diecézy v Terni, sa naňho zamerala aj prokuratúra. Vyšetrovania však už archivovali. V máji 2015 sa Paglia zúčastnil tajného stretnutia na Pontifikálnej gregoriánskej univerzite, kde sa kasperiáni pripravovali na jesennú synodu biskupov.
Bruno Forte a „legenda“ prázdneho hrobu
Msgr. Bruna Forteho, narodeného roku 1949, vymenoval za arcibiskupa Chieti Ján Pavol II krátko pred svojou smrťou. Počas pontifikátu Benedikta XVI bol však nečinný. Forte predsedal pracovnej skupine Medzinárodnej teologickej komisie, ktorá pripravila dokument pre „deň milosti“ vo svätom roku 2000, pre pápeža Jána Pavla II. Vo verejnom priznaní prosil Boha, aby odpustil chyby posledných 2000 rokov, počas ktorých sa ľudia „v Cirkvi dopustili zločinov v mene viery a morálky“. V roku 2009 sa vydal na Motu Proprio Summorum Pontificium pápeža Benedikta XVI. Komicky a tvrdohlavo sa bránil pozvaniu nemeckého pápeža kvôli prekladu slov „pro multis“ do miestnych jazykov ako „veľa“ namiesto „pre všetkých“. Poburovanie talianskych biskupov, ako aj nemeckých, mu nevyšlo. V roku 2011 Forte naznačil, že prázdny hrob vzkrieseného Krista je len legendou.
Forte si našiel cestu do Ríma so zvolením Františka za pápeža. Nový pápež ho vymenoval za výnimočného tajomníka synody o rodine. Práve v tejto funkcii sformuloval Forte kontroverznú dočasnú správu o pasážach synody 2014, ktoré sa týkali homosexuality, rozvedených a znovu zosobášených. Tieto však synoda zavrhla.
Hovorí sa, že kardinálska pozícia čaká aj na otca Raniera Catalamessa, pápežského domáceho kazateľa. Kapucín sa v adventnej kázni pre rímsku kúriu vyjadril, že Mária je prekážkou v ceste k jednote s protestantmi. Catalamessa hovoril o „konkrétnych formách“ oddanosti voči Márii, avšak jeho výrok bol v skutočnosti obmedzením tejto oddanosti a kompromisom s protestantmi, ktorí nepovažujú Máriu za baštu viery. Kapucín už nepatrí k pápežským voličom. V júli dovŕši 82 rokov.
Niektoré zo spomenutých osôb boli biskupskými kandidátmi aj v rokoch 2014 a 2015. Kardináli sa z nich však nestali. Kým sa ich mená nepotvrdia, môžeme hovoriť len o klebetách. To, že Enzo Bianchi je tiež medzi kandidátmi, značí o tom, že pápežovi Františkovi sa pripisuje všetko – radosť aj utrpenie.