Antonin Scalia, sudca Najvyššieho súdu, odmietol pojem náboženskej neutrality slovami, že ústava nepreferuje ateizmus [doslova „nenáboženstvo“, pozn. prekl.] pred náboženstvom. Podľa neho je toto súčasné chápanie ústavy mylné.
V rozhovore, ktorý sa prednedávnom uskutočnil na Strednej škole arcibiskupa Rummela v predmestí Merairie v New Orleans, tento muž, ktorý je celý život katolíkom, spochybnil myšlienku, že ústava vláde prikazuje uprednostňovať sekularizmus.
„Ak mám byť úprimný, tak v tradícii našej ústavy to nemá obdobu. Odkiaľ sa to vzalo?“ spýtal sa Scalia. „Je jasné, že nemožno uprednostňovať jedno náboženstvo pred druhým - ale nemožno uprednostňovať náboženstvo pred nenáboženstvom?“
Podľa sudcu federálneho súdu nemožno v celých dejinách nájsť obdobu takejto interpretácie – až do 20. storočia. Vtedy začali liberálni sudcovi uplatňovať na prvý ústavný dodatok abstraktné pravidlo – namiesto toho, aby aplikovali bežne zaužívanú prax.
Ak ľudia chcú, aby vláda preferovala nenáboženstvo, trval na svojom Scalia, potom majú za takých ľudí hlasovať, a nie žiadať súdy, aby vytvárali právne predpisy zo sudcovských kresiel. „Nevnucujte to americkým ľuďom, ktorí si vždy ctili Boha, pod zámienkou, že to vyžaduje ústava,“ povedal.
Vysvetlil, že výraz „odluka cirkvi a štátu“ sa nikdy nenachádzal v ústave, ale je vytrhnutý z kontextu listu pochádzajúceho z roku 1802. List napísal Thomas Jefferson baptistom v Danbury. Jefferson tejto kresťanskej skupine napísal, že si môžu byť istí tým, že prvý dodatok postavil „múr rozdelenia medzi cirkevou a štátom“, čo im zaručuje, že vláda nemá právo zasahovať do praktizovania náboženstva. Právnici však túto frázu použili na niečo celkom iné: náboženstvo vraj nemá miesto vo vláde. A takéto chápanie Scalia nazval „absurdným“.
Scalia tiež vyhlásil, že na tom, že verejní činitelia vzývajú Božie meno, nie je nič zlé. „Boh nám dal veľa dobrého,“ povedal. „Jedným z dôvodov, prečo nám Boh dal toľko dobrého, je, že sme mu vzdávali česť.“
„To, že sme vyhrali revolúciu, bolo mimoriadne,“ povedal. „Bitka o Midway bola mimoriadna... Na rozdiel od iných krajín sveta, ktoré nevzývajú jeho meno, my sme ho uctievali – v prezidentských prejavov, pri vyhláseniach v deň Vďakyvzdania a aj mnohými inými spôsobmi.“
Zmienil sa, že počas útokov z 11. septembra bol práve v Ríme a že po prejave prezidenta Georgea W. Busha, v ktorom vtedajší prezident požiadal Boha o požehnanie pre Spojené štáty, prišlo k nemu súkromne mnoho iných sudcov a vyjadrili želanie, že by boli radi, keby aj ich hlavy štátov mali odvahu vzývať Božie meno na verejnosti.
Poslucháčom vysvetlil, že vzývanie Boha zo strany verejných činiteľov je úplne v súlade so zákonom. „Nie je na tom nič zlé a nikomu nedovoľte hovoriť, že je na tom niečo zlé.“
Sudca Scalia je služobne najstarším sudcom Najvyššieho súdu. Je oddaným katolíkom a pravidelne sa zúčastňuje tradičnej latinskej omše vo Virgínii. Jeho syn, otec Paul Scalia, je známym kňazom arlingtonskej diecézy.