Hovorca katolíckej diecézy v Helsinkách Marko Tervaportti sa vyjadril k nedávnemu prípadu fínskeho luteránskeho biskupa Samuela Salmiho ktorý vo Vatikáne pristúpil k svätému prijímaniu. Tvrdí, že to bola chyba a pravidlá prijímania Eucharistie v Katolíckej cirkvi sa nijako nezmenili.
„Len veriaci Katolíckej cirkvi v stave posväcujúcej milosti môžu prijať sviatosť Eucharistie, teda sväté prijímanie,“ píše Tervaportti, vedúci Katolíckeho informačného centra, ktoré úzko spolupracuje s helsinskou katolíckou diecézou.
Podľa Tervaporttiho to bola chyba, ktorá sa stala pri dávaní svätého prijímania a poznamenal, že ak sú luteráni vyzvaní k svätému prijímaniu, je to preto, že ten, kto rozdáva Eucharistiu, nie je upovedomený, že patria k odlišnej cirkvi. Majú však možnosť slušne odmietnuť.
Tervaportti tiež odmieta tvrdenie luteránskeho biskupa, že tento čin je „novým postojom“ Vatikánu.
„Odhliadnuc od špekulácií Samuela Salmiho je úplne zbytočné vyvodzovať záver, že Vatikán zastáva nový ekumenický postoj založený iba na jednom omyle,“ píše Tervaportti. „Učenie a postupy Katolíckej cirkvi týkajúce sa otázky kto môže pristúpiť k svätému prijímaniu, sa nezmenili za posledné roky, ba ani desaťročia. Ak sa niekedy zmenia, nestane sa to precedensom z praxe, ale prostredníctvom zmien v cirkevnom práve a dodatkov v učení o sviatostiach Katolíckej cirkvi.“
Anglický preklad celého vyjadrenia helsinskej diecézy je prístupný tu.
Tervaportti síce uznal, že existuje pár veľmi špeciálnych výnimiek z pravidla o svätom prijímaní: „... ale ten, kto prijíma Eucharistiu, musí tiež uznávať učenie Katolíckej cirkvi a musí byť hodný prijať túto svätú sviatosť. Prekážkou napríklad je, ak daná osoba žije v inom zväzku ako v pravom kresťanskom sviatostnom manželstve.“
Podľa informácií LifeSiteNews zo štvrtka 21. januára povedal biskup Salmi pre fínsku tlačovú agentúru Kotimaa 24, že 15. januára po oficiálnej audiencii u pápeža pristúpil k sv. prijímaniu v Bazilike svätého Petra. Salmi bol na čele delegácie spolu s luteránskym zborom, ktorý tam spieval.
Salmi pre Kotimaa 24 tiež uviedol, že zbor mal povolenie spievať na svätej omši v bazilike a všetci vedeli, že v chráme sú aj luteráni. Dokonca všetci prítomní luteráni si položili pravú ruku na ľavé plece ako znak, že nemôžu pristúpiť k prijímaniu. No aj napriek týmto dvom skutočnostiam im katolícki kňazi dovolili prijať Eucharistiu. „Aj ja sám som ju prijal,“ dodal.
„Bez najmenších pochýb je za týmto všetkým ekumenický postoj nového Vatikánu,“ povedal Salmi pre Kotimaa 24. "Pápež sa na tejto omši nezúčastnil, ale jeho strategický zámer je jasný – plniť misiu lásky a jednoty. Aj vo Vatikáne sa nájdu teologickí odporcovia. Je však ťažké odhadnúť, nakoľko pápežovi bránia v jeho prejavoch. V skutkoch mu však nik nebráni."
Pápežove slová na adresu prijímania pre luteránov len viac potvrdili vznikajúce nejasnosti. Minulý rok sa ho jedna luteránka opýtala, či by mohla pristupovať k svätému prijímaniu, keďže jej muž je katolík. Pápež síce uznal, že interpretácie sv. prijímania sa môžu medzi katolíkmi a luteránmi líšiť, ale povedal jej tiež, že „život siaha za všetky vysvetlenia a interpretácie“. Žene poradil: „Povedz o tom Pánovi a určite sa správne rozhodneš.“ Kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre bohoslužbu a sviatosti vo Vatikáne, neskôr pripomenul aj tradičné cirkevné učenie o prijímaní medzi cirkvami.
Helsinská diecéza mala námietky aj proti označeniu „ekumenická bohoslužba“
Diecéza v Helsinkách tiež objasnila, že tvrdenie článku od Kotimaa, že luteráni aj katolíci slávili 18. januára vo Vatikáne ekumenickú bohoslužbu, je nesprávne.
„V článku tiež bolo uvedené, že počas ekumenickej návštevy v Ríme, helsinskí biskupi Teemu Sippo MSC, pravoslávny biskup Ambrosius a luteránska biskupka Irja Askola spolu slávili ekumenickú bohoslužbu pri príležitosti sviatku sv. Henricha z Uppsali (patróna Fínska),“ napísal Tervaportti. „Takto to však nie je správne. Jeden rok sa koná rímskokatolícka sv. omša, na ktorej sa zúčastňujú aj predstavitelia iných cirkví v ekumenickom duchu – napríklad, môžu mať kázeň. Druhý rok sa koná luteránska Večera Pánova, kde zase môže kázať katolícky biskup alebo kňaz. A každý rok sa to strieda. Aj napriek smutnej skutočnosti, že na bohoslužbách nie je dovolené prijímanie medzi cirkvami, to všetci rešpektujú.“
Paragraf 844 Kódexu kánonického práva Rímskokatolíckej cirkvi dovoľuje prijímať Eucharistiu len katolíkom v stave posväcujúcej milosti (t. j. nie v stave ťažkého hriechu), okrem prípadov členov iných cirkví, ktorým to schválila Svätá stolica. Ak by hrozilo nebezpečenstvo smrti alebo v prípade inej naliehavej situácie, môžu Eucharistiu prijať aj nekatolícki kresťania, ktorí veria v rovnakú hodnotu svätého prijímania ako katolíci. Pri poslednom dialógu medzi luteránmi a katolíkmi došlo k istým dohodám ohľadom eucharistickej doktríny, no niektoré rozdiely ostali.
Emmi Joseová prispela k tejto reportáži prekladom tlačovej správy Katolíckeho informačného centra.
Poznámka: Tento článok pôvodne uvádzal, že luteráni nevyznávajú rovnakú vieru v „skutočnú prítomnosť“ Krista v Eucharistii. Ibaže luteránstvo vyhlasuje, že verí v „skutočnú prítomnosť“ v spojitosti so svätým prijímaním. Či tento výraz znamená úplne to isté, čo pre katolíkov, je otázkou stále pretrvávajúceho dialógu medzi katolíkmi a luteránmi, a nie je to predmetom tohto článku. Preto výraz nebol do článku zaradený. Ospravedlňujeme sa za prípadné vzniknuté nejasnosti.