Fínska tlačová agentúra Kotimaa 24 informovala, že katolícki kňazi dali sväté prijímanie skupine fínskych luteránov počas svätej omše v Bazilike svätého Petra, ktorá sa konala 15. januára po stretnutí so Svätým Otcom.
Do Vatikánu prišla fínska delegácia na čele s luteránskym biskupom Samuelom Salmim vrátane mládežníckeho zboru, ktorý v spomínanej bazilike spieval. Salmi sa s pápežom Františkom sa stretol aj osobne.
Po tejto osobnej audiencii sa celá delegácia zúčastnila slávenia rímskokatolíckej svätej omše. Podľa biskupa Salmiho si všetci prítomní nekatolíci počas dávania svätého prijímania položili pravú ruku na ľavé plece, čo je tradičným znakom, že nemôžu prijímať Eucharistiu. Celebrujúci kňazi im aj napriek tomu umožnili pristúpiť k svätému prijímaniu.
„Aj ja som prijal Eucharistiu,“ potvrdil Salmi pre Kotimaa 24. Podľa neho to nebola náhoda. A rovnako ani minuloročné stretnutie pápeža s luteránkou, ktorá chcela vedieť, či môže pristupovať k svätému prijímaniu, keď je jej muž katolík. Pápežova odpoveď nebola jednoznačná. Pôvodný článok vo fínčine pre LifeSiteNews preložila Maria Madiseová, koordinátorka organizácie Voice of the Family [Hlas rodiny].
Pri tomto stretnutí pápež uznal, že interpretácie svätého prijímania sa môžu medzi katolíkmi a luteránmi líšiť a že „život siaha za všetky vysvetlenia a interpretácie“. Žene poradil: „Povedz o tom Pánovi a určite sa správne rozhodneš.“
„Bez najmenších pochýb je za týmto všetkým ekumenický postoj nového Vatikánu,“ povedal Salmi pre Kotimaa 24. „Pápež sa na tejto omši nezúčastnil, ale jeho strategický zámer je jasný – plniť misiu lásky a jednoty. Aj vo Vatikáne sa nájdu teologickí odporcovia. Je však ťažké odhadnúť, nakoľko pápežovi bránia v jeho prejavoch. V skutkoch mu však nik nezabráni.“
Salmiho návšteva sa konala len tri dni pred tým, ako do Ríma prišla ekumenická delegácia fínskych katolíkov, pravoslávnych veriacich a luteránov, aby spolu slávili sviatok svätého Henricha z Uppsali, ktorému sa pripisuje evanjelizácia Fínska v 12. storočí.
Keď sa pápež František 18. januára prihováral fínskej delegácii, akoby poukázal na otázku prijímania medzi cirkvami, keď im adresoval tieto slová: „Spoločný dialóg veďte ďalej vo svojom sľubnom napredovaní k spoločnému výkladu, na úrovni sviatostí, Cirkvi, Eucharistie a služby ministéria. Spoločne vykonané dôležité kroky smerom vpred vytvárajú stabilný základ pre spoločenstvo života vo viere a spiritualite, a vzťahy sú stále viac preniknuté duchom pokojnej diskusie a bratského zdieľania.“
Paragraf 844 Kódexu kánonického práva Rímskokatolíckej cirkvi dovoľuje prijímať Eucharistiu len katolíkom v stave posväcujúcej milosti (t. j. nie v stave ťažkého hriechu), okrem prípadov členov iných cirkví, ktorým to schválila Svätá stolica. Ak by hrozilo nebezpečenstvo smrti alebo v prípade inej naliehavej situácie, môžu Eucharistiu prijať aj nekatolícki kresťania, ktorí veria v rovnakú hodnotu svätého prijímania ako katolíci. Pri poslednom dialógu medzi luteránmi a katolíkmi došlo k nejakým dohodám ohľadom eucharistickej doktríny, no isté rozdiely ostali.
Okrem výsledkov, ktoré boli dosiahnuté v spoločnom dialógu, má táto udalosť možno aj iný význam. Podľa všetkého pápež na základe svojich liberálnych tendencií zvažuje možnosť udeľovania svätého prijímania aj iným skupinám ľudí. Napríklad tým, ktorí sú rozvedení a civilne znovu zosobášení, pričom ich prvé manželstvo ešte nebolo vyhlásené za neplatné.
Svätý Otec už viackrát naznačil, že by chcel zmeniť doterajší zvyk, podľa ktorého rozvedení a znovu zosobášení nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu. V tejto súvislosti sa často odvoláva na katolíckych teológov, ktorí zastávajú rovnaký názor. Napríklad na kardinála Waltera Kaspera. Pápež však zatiaľ neurobil žiadne oficiálne rozhodnutie.
Kardinál Robert Sarah, pápežov prefekt pre bohoslužbu a sviatosti, sa však vyjadril, že sa vážne obáva možného pápežovho zámeru sprístupniť sväté prijímanie aj tým, ktorých viera alebo správanie sú v rozpore s učením Katolíckej cirkvi.
„Nefunguje to tak že sa opýtam Boha, či môžem ísť na prijímanie,“ povedal koncom novembra pre internetový portál Aleteia reportérke Diane Montagnaovej. „Nie. V prvom rade musím vedieť, či mi to dovoľujú cirkevné predpisy.“
„Nie na základe osobnej túžby alebo osobného dialógu s Ježišom môžem ako katolík prijať Eucharistiu,“ dodal. „Ako môžem vedieť, že Boh naozaj povedal: ‚Poď a prijmi moje Telo‘? Nijako. Preto sa nikto nemôže sám rozhodnúť, či môže pristúpiť k svätému prijímaniu. Potrebuje na to aj istý cirkevný predpis. Teda musí byť katolíkom v stave posväcujúcej milosti a ak zosobášený, tak riadne v kostole.“