Žena, ktorá bola ako dieťa adoptovaná našla po päťdesiatich rokoch hľadania svoju biologickú matku. Tá tvrdá práca vraj stála za to.
Osemdesiatdva ročná Betty Morrellová z floridského mesta Spring Hill sa minulý mesiac stretla po dlhých rokoch so svojou biologickou matkou. Nadviazala tiež vzťah s novonájdenou sestrou.
„Vo chvíli, keď som ju uvidela prejsť bezpečnostnými dverami, naskočila mi husia koža,“ povedala Morrellovej sestra Millie Hawková o prvom stretnutí Morrellovej s jej 96-ročnou matkou na newyorskom letisku Binghamton. „Matka sa ku nej natiahla a Betty povedala: ,Mami!‘. Potom sa objali a plakali.“
Správa od SFGate hovorí, že Morrellová sa Lene Pierceovej narodila v roku 1933 v newyorskom meste Utica. Dostala meno Eva May. Už ako dieťa ju vzal sociálny úrad a dal ju na adopciu, pretože Pierceová mala len trinásť rokov a bola pod opaterou štátu.
Ani celé roky nezmenšili bolesť z odlúčenia matky a dcéry.
„Boli slzy i chvenie,“ povedala Pierceová o prvom stretnutí s Morrellovou. „Určite to bola radosť konečne sa s ňou stretnúť. Je to ťažké, keď máte dieťa, od ktorého vás oddelia. Nikdy som sa jej nechcela vzdať.“
Evu May si adoptovala rodina na Long Islande a vychovala ju ako Betty Morrellovú. Bola jedináčikom a hovorí, že mala šťastné detstvo.
„Vyrastala som ako veľmi šťastné dieťa,“ povedala Morrellová, „v adoptívnej rodine som bola veľmi spokojná.“
Povedali jej, že biologická matka zomrela pri pôrode. A tak bola neskôr šokovaná, keď sa dozvedela, že matka v skutočnosti stále žije. Krátko po dovŕšení tridsiatky začala hľadať informácie o svojej biologickej rodine.
„Potom, čo mi zomreli adoptívni rodičia, začala som hľadať,“ povedala Morrellová.
Stále sa stretala s prekážkami, pretože adopcia bola už uzavretá. Ale vďaka vnučke sa jej prostredníctvom internetu otvorili nové dvere.
„Moja babička hľadala veľmi dlho,“ povedal Kimberly Micciová.
Dnes už tridsaťdvaročná Micciová začala Morellovej pomáhať ešte ako dvanásťročná.
„Nikdy to neskúsila cez internet,“ pokračovala, „a tak sme začali prechádzať rôzne stránky.“
V septembri toho roku sa Micciová po dvadsiatich rokoch dokázala prostredníctvom webovej stránky Ancestry.com spojiť s jedným zo vzdialených príbuzných svojej babičky. Ten ju potom skontaktoval s Hawkovou. Vďaka tomu sa Morrellová dozvedela o svojej dávno stratenej matke a rodine.
„Kim a ja sme získali jej číslo a zavolali sme jej,“ spomína Morrellová. „Našla som svoju malú sestričku, ktorá má šesťdesiatpäť. Úplne sme si sadli. Bolo to, akoby sme sa poznali celý život.“
Hawková, ktorá žije v pensylvánskom Hallsteade a ktorá je jednou zo štyroch sestier a dvoch bratov, sa túto správu ponáhľala zvestovať svoje matke, od ktorej býva len 20 míľ.
„Ponáhľala som sa do matkinho domu, aby som jej to povedala,“ spomína Hawková. „Len si sadla na stoličku a plakala. Povedala: ,Našli moju Eva May?‘ Bolo to také emocionálne.“
Morrellová a Micciová, ktorá žije pri babičke na Floride, s ňou v januári letela na letisko Binghamton, kam Hawková priviedla svoju matku kvôli stretnutiu.
Od tej doby sú sestry v pravidelnom kontakte prostredníctvom telefónu i facebooku. Túto jar plánujú aj návštevu na Floride.
Trochu náročnejšie to má Morrellová so svojou biologickou matkou: „Niekedy jej musím pripomínať, kto som. Hovorím jej: ,To som ja, tvoja dávno stratená dcéra Eva May.‘“
Teraz povzbudzuje ďalších adoptovaných, ktorí sa s ňou kontaktujú cez facebook a delia sa s ňou o svoje vlastné príbehy .
„Hovorím im, aby sa určite nevzdávali,“ povedala Morrellová. „Vždy sa nájde nejaký záchytný bod. Aj keď to dá veľa práce. Mne to trvalo 50 rokov.“