Taliansky Senát prijal 25. februára zákon, ktorý uznáva civilné zväzky homosexuálov. Katolícki poslanci ešte v poslednej chvíli stihli prerokovať návrh zákona. Dosiahli, že právo takýchto zväzkov na adopciu bolo zo zákona vypustené. Stále ho však neodsúhlasila poslanecká snemovňa.
Virginia Codeová Nunzianteová, riaditeľka talianskeho Združenia pre ochranu rodiny, pre LifeSiteNews uviedla: „Zákon s najväčšou pravdepodobnosťou prejde aj dolnou snemovňou. Katolícki členovia parlamentu totiž súhlasili, že zákon podporia, ak bude z neho odstránené právo na adopciu. Myslím si to aj preto, že vláda mu už v podstate vyjadrila oficiálnu podporu – tento krok bol takmer vždy rozhodujúci pri bezpečnostných, finančných a ekonomických opatreniach, no nikdy nie v otázkach morálky.“
Taliansky premiér a líder Demokraticej strany, Matteo Renzi, bol zvolený najmä pre svoj reformný program, ktorým sa zaviazal, že dostane Taliansko na úroveň štandardov väčšiny západoeurópskych krajín, ktoré bežne uznávajú práva sexuálnych menšín. Keďže vymedzenie manželského zväzku je ukotvené talianskou ústavou, to najlepšie, o čo sa mohla jeho koalícia pokúsiť, bol práve návrh zákona, podľa ktorého by homosexuáli mali právo, aby vláda oficiálne uznala aj ich vzťahy ako „zväzky“ rovné tým manželským vo všetkom, okrem samotného názvu.
„Renzi by nezískal podporu katolíckych poslancov, keby sa v zákone hovorilo o práve homosexuálov na adopciu. Preto sa rozhodol, že ho zo zákona vypustí, a katolíci tak zákon schvália,“ myslí si Nunzianteová.
Podľa homosexuálneho hnutia Dúhové rodiny bol zákon veľmi oslabený. Premiér Renzi si však obhajoval svoje rozhodnutie pre kompromis: „Ak by sme si mali vybrať, či je lepšie chcieť všetko a nikdy to nedosiahnuť alebo sa práve teraz o nič nepokúsiť, tak si myslím, že je lepšie urobiť aspoň málo a práve teraz.“
Nunziantine združenie je však rovnako nespokojné. „Hlasy katolíckych poslancov zradili katolíkov a navyše, takto verejne,“ tlmočila Nunzianteová. Aliancia pro-life skupín, ktorú vedie, nástojčivo žiadala katolíckych ale aj ostatných poslancov, aby tento zákon úplne zamietli. Aj viac ako milión ľudí sa v januári stretlo v Ríme a pochodovalo alebo sa autobusmi hromadne viezlo na protest proti tomuto zákonu.
„Sme jedinou európskou krajinou, ktorá nemá podobný zákon,“ adresovali členom parlamentu všetci tí, čo sa snažili zákon presadiť, len aby v poslancoch vyvolali pocit hanby. Nunzianteová však komentovala, že to vôbec nie je pravda. Poslanci sa vyjadrili takto: „Nemôžeme homosexuálom odoprieť ich občianske práva." Nato Nunzianteová reagovala: „Ale veď oni už dávno majú tieto práva, ako ktorýkoľvek iný občan spoločnosti.“ Európsky súd pre ľudské práva tiež odsudzuje Taliansko za diskrimináciu homosexuálov.
Prečo je jej združenie proti tomuto zákonu? „Jednoducho preto, že odporuje prirodzeným a Božím zákonom,“ odpovedala. „Nemôžeme s tým súhlasiť. Pápež Benedikt kedysi povedal, že existujú isté hodnoty, o ktorých sa nepolemizuje. Rodina je jednou z nich. A homosexualita rodinu ničí.“
Ak zákon prejde aj Parlamentnou snemovňou, rozhodujúcim článkom ešte zostane prezident a bývalý ústavný sudca Sergio Mattarella. „Zákon buď uvedie do platnosti alebo ho označí za protiústavný,“ povedala Nunzianteová. „Kiežby ho neschválil. Zostáva nám iba dúfať.“