- Eucharistia je Kristus a je základom viery katolíkov.
- Panna Mária nás vedie bližšie k Kristovi a hlbšie do jeho Srdca.
- Nedostatok viery v Eucharistiu je zničujúci pre Katolícku cirkev.
- Biskup Strickland vyzýva k väčšej úcte k Eucharistii a k lepšiemu sláveniu omše.
V dvojdielnej epizóde The Bishop Strickland Show tento týždeň biskup Joseph Strickland rozoberá eucharistiu vo svetle citátu svätého Františka z Assisi, náš vzťah s Bohom ako Otcom a svoj nedávny list o apostáze medzi duchovnými.
Premýšľajúc o tom, ako komunikovať realitu Eucharistie, Strickland spomína svoj list spred niekoľkých mesiacov, v ktorom vyzýva kňazov, aby boli viac eucharistickí a mariánski, a opakuje túto výzvu a dodáva, že Panna Mária nás vždy nasmeruje bližšie ku Kristovi a hlbšie do jeho Srdca a že “Eucharistia je On.”
Krátko poznamenáva, že väčšina, ak nie všetky eucharistické zázraky sa týkajú tkaniva ľudského srdca, a Strickland poznamenáva, že “tak ako je potrat prvoradou otázkou morálky života, tak je Eucharistia, viera v skutočnú prítomnosť, prvoradou otázkou viery Katolíckej cirkvi v dnešnom svete.”
Nemôžeme jednoducho lamentovať nad nedostatkom viery v Skutočnú prítomnosť, tvrdí biskup, ale “musíme si veľmi jasne uvedomiť, že je to základný, fundamentálny prvok toho, že sme katolíkmi.”Ak si katolíci nie sú istí alebo nie sú presvedčení o Skutočnej prítomnosti, pokračuje, musia sa rozhodnúť, či sú naozaj katolíkmi.
“Musíme to naozaj zdôrazniť v týchto veľmi dôležitých pojmoch,” tvrdí, “pretože bez tejto viery v nadprirodzeno sa potom všetko začne rúcať, a to sme”videli.”
“Nedostatok viery v Eucharistiu je pre Katolícku cirkev zničujúci a je to’rúhanie sa nášmu Pánovi, ktorý je tu a ku ktorému sa nepristupuje s úctou, vážnosťou a bázňou.”
Odvracajúc pozornosť k slovám svätého Františka, Strickland hovorí, že “to hovorí veľmi dobre.” “Každý kňaz by mal pristupovať k eucharistickému oltáru s bázňou a chvením a pýtať sa … ‘Bol som na spovedi a som si dostatočne istý, že som’v stave milosti?’” Svätý František, poznamenáva biskup, bol veľkým reformátorom Cirkvi vďaka svojej nadprirodzenej viere.
“Musíme’ľudí nabádať, aby, ak ich viera nie je’dostatočne silná, čítali Sväté písmo, modlili sa pred Pánovou prítomnosťou, obracali sa k Panne Márii a hovorili ‘Blahoslavená Matka, pomôž mi posilniť moju vieru,’” tvrdí Strickland. “Ona to urobí,”pokračuje. “Pomôže nám priblížiť sa k jej Synovi.”
Podľa Stricklandovho’názoru však ľudia neberú túto otázku dostatočne vážne. Eucharistická obnova je dobrá, hovorí, ale dúfa, že americkí biskupi ju budú vnímať ako “len holý začiatok toho, čo musíme urobiť s eucharistickou obnovou.”
Vyjadrujúc sa k tomu, čo by sa podľa neho malo urobiť, Strickland hovorí, že musíme zistiť, či existujú spôsoby, ako by sme mohli lepšie sláviť omšu, bez ohľadu na formu, či vidíme, či existujú spôsoby “menej ako úctivé a menej ako pestujúce eucharistickú vieru.” S týmto cieľom skúma spovedanie do ruky.
Táto prax sa začala v Spojených štátoch používať až v roku 1977, vysvetľuje Strickland – a to len s indultom, čo je výnimka zo zákona. Hoci pripúšťa, že mnohí z biskupov by po vypočutí jeho výzvy na opätovný indult povedali, že sú radi, že ho pápež František odvolal, Strickland hovorí: “Ja’som stále biskupom a vyzývam katolíckych veriacich a biskupov, aby sa naozaj pýtali sami seba: ‘Chceme ešte tento indult?" ’Je to špeciálne povolenie, ktoré v skutočnosti nebolo určené na to, aby len tak pokrylo celý národ a stalo sa absolútnou normou.”
S tým, že prijímanie na ruku škodí, Strickland opäť vyzýva na prehodnotenie niektorých prvkov v omši a tvrdí, “že’takto bude vyzerať eucharistická obroda, skutočná eucharistická obroda.” Objasňuje svoj postoj, že nenavrhuje, aby sme sa zbavili Novus Ordo, ale hovorí, že by sa mala urobiť tak, aby bola “skutočne usporiadaná pre Ježiša Krista,” a všetko, čo v nej škodí tomuto účinku, by sa malo vážne preskúmať. Strickland podobným spôsobom skúma aj znak pokoja v Novom obrade’predtým, než sa vyjadrí k Ján 14,27-31 v druhej polovici prvej časti.
Strickland začína druhú časť epizódy komentárom k Ján 15,1-8, v ktorom vysvetľuje, že je “veľmi dôležité”, aby sme počúvali a kňazi hlásali “základnú pravdu”, na ktorú príliš veľa ľudí zabudlo: že bez Krista nemôžeme nič urobiť.
“Musíme si to vyryť do srdca a pripomínať si, že bez Krista nemôžeme urobiť nič,” hovorí biskup a zdôrazňuje, že Kristus neobmedzuje toto tvrdenie len na určitý súbor vecí, ale že je to všeobecné tvrdenie.
Vzhľadom na to, čo Kristus povedal predtým v úryvku, že on je vinič a my ratolesti, Strickland hovorí, že svet “funguje” akoby sa človek mohol oddeliť od Krista, pričom niektorí veria, že rastú v múdrosti, ak “odhodia tieto okovy viery,” a že len vtedy budeme prekvitať ako ľudia. “To’Ježiš Kristus nehovorí,”konštatuje biskup. “A ja”sa budem naďalej snažiť veriť tomu, čo hovorí On, a zdieľať túto vieru s ostatnými.”
Preskúmanie jazyka, ktorý používa Kristus, Strickland nazýva “drsným”, ale “poetickým”, pričom sa pozerá na použitie obrazu viniča a ratolestí. Všíma si však, ako Kristus hovorí, že ak sa ratolesť odreže od viniča, uschne, odumrie a bude hodená do ohňa, čo je narážka na peklo. Strickland teda tvrdí, že tvrdenie, že v pekle je len málo ľudí alebo vôbec nikto, je “zavádzajúce pre ľudí.” Poznamenáva tiež, že spôsob, akým sa človek oddeľuje od Krista, je sebectvo, pýcha a hriech. Môžeme však byť “znovu prirastení” ku Kristovi prostredníctvom pokánia a vyznania.
Podľa významu tohto úryvku pre našu dobu Strickland hovorí, že v Cirkvi je príliš veľa ľudí, ktorí naznačujú, že človek sa môže od Krista odrezať, a predsa ho nasledovať. “To’je v rozpore s tým, čo hovorí Ježiš,” zvoláva. “Keď’žijeme hriešnym životným štýlom, keď’sa oddeľujeme od Krista, nebudeme ho môcť nasledovať! Budeme’chradnúť a odumierať a nakoniec budeme hodení do ohňa a spálení."”
Vracajúc sa k neschopnosti urobiť čokoľvek bez Krista, Strickland hovorí, že ako ľudia viery ho musíme počúvať a uznať, že bez neho nemôžeme urobiť nič, zatiaľ čo iní sa pokúšajú zbaviť “okov” viery. Pri pohľade na posledný riadok úryvku Strickland poznamenáva, že sa v ňom hovorí o sláve Otca a že všeobecná túžba po sláve sa môže naplniť, ak zostaneme zaštepení do viniča, ktorým je Kristus.
Pohľad na sviatok svätého Jozefa robotníka vo svetle evanjelia Strickland hovorí, že pápež pomenoval komunistický “sviatok” prvého mája sviatkom sv. Jozefa Robotníka, aby nám pripomenul, “že naša práca sa vykonáva v kontexte toho, že sme zaštepení do viniča, ktorým je Ježiš Kristus.”
Biskup tiež poukazuje na to, ako je potrebné vyzdvihovať ušľachtilosť práce, keďže z “komunistického a socialistického sveta” počuť, že ľudia dostávajú štandardnú mzdu a žijú zo štátnych dávok. Strickland tvrdí, že to je v rozpore s dôstojnosťou ľudí, ktorú im dal Boh.
“Keď sa ľudia dostanú do situácie, v ktorej“nemôžu využívať svoje talenty, ktoré im dal Boh, a dostanú“len základný príjem na živobytie …, to nie je ľudský rozkvet,” hovorí. Preto, tvrdí Strickland, sviatok svätého Jozefa robotníka nám pripomína dôstojnosť a dôležitosť práce. Hoci Boh stvoril svet tak, že sme povolaní byť jeho správcami, nemôžeme si tu vytvoriť nebo, ale môžeme získať spravodlivosť, pokoj a dobrotu z toho, že sme naštepení na vinič, ktorým je Kristus.
Nakoniec sa Strickland dotýka svojho nedávneho listu, v ktorom odsudzuje odpadnutie od viery medzi duchovnými. Hoci sa nájdu takí, ktorí ho obviňujú z podnecovania rozdelenia, Strickland odpovedá, že vinní z podnecovania rozdelenia sú tí, ktorí si mýlia alebo popierajú depozit viery, to, čo je katolícka viera, a náš život v Kristovi.
“Keď to ľudia oslabujú alebo sa snažia zmeniť smer, musíme sa ozvať, a myslím, že to cítim stále jasnejšie a s väčšou silou, pretože príliš veľa hlasov je v rozpore s tým, čo vieme, že je pravda,” vysvetľuje.
“Nemôžeme’byť len spokojní a mlčať o tom,” pokračuje biskup. “To’nie je naša viera.”Hoci ľudia skutočne môžu slobodne opustiť Cirkev, Strickland sa odvoláva na eucharistickú reč v 6. kapitole Jánovho evanjelia, hovorí, že je tragické, ak tí, ktorí zastávajú vysoké funkcie v Cirkvi, možno osobne nemajú nadprirodzenú vieru, ale viac než tragické je, ak sa pokúšajú aj Cirkev deformovať tak, aby zodpovedala ich svetonázoru.
Ak je takáto situácia “zničujúca” a “ťažká realita,” a mnohí by si priali, aby bol ticho, Strickland hovorí, že nemôže prestať hovoriť, podobne ako svätí Peter a Ján nemohli prestať používať Ježišovo meno. Svet, hovorí, potrebuje Krista, a hoci je zničujúce, že sa preláti snažia “zmenšovať” pravdu, všetci máme povinnosť hovoriť a poznať vieru, a že list napísal preto, lebo “nemôžeme” zniesť” snahu o “odstránenie prvkov” viery zo strany duchovných.
“Nemôžeme’mlčať tvárou v tvár skutočnej, zosúladenej snahe odstrániť nadprirodzenú vieru,” tvrdí Strickland.
Aby ste si pozreli všetky predchádzajúce epizódy The Bishop Strickland Show, kliknite sem a navštívte stránku LifeSite’Rumble venovanú The Bishop Strickland Show.