Misia Cirkvi si od Päťdesiatnice zachovala svoju základnú identitu: urobiť zo všetkých ľudí kresťanov, a tak zabezpečiť, aby bol Ježiš Kristus poznaný a milovaný. Toto poslanie nie je doplnkom dejín cirkevného života, ale predstavuje raison d’être Cirkvi. V priebehu storočí existuje analógia tejto základnej povahy.
V Cirkvi je dnes veľa mladých ľudí, ktorí sa cítia povolaní ku kňazstvu, ktoré je pokračovaním apoštolskej služby. Ďalší sú už vo formácii a sú aj takí, ktorí boli vysvätení, nedávno zasvätení a zažívajú, čo to znamená “konať Kristovo dielo” pre Cirkev a pre svet. V čom spočíva realita ich vedenia v cirkevnom spoločenstve? Musia si osvojiť to, čo odhaľuje röntgen cirkevnej reality:
Tieto prvky cirkevného života treba prijať a využiť napriek všetkým protichodným okolnostiam a vyhýbať sa pritom pápežskej propagácii symbiózy všetkých náboženstiev a pacifizmu OSN, teda rozchodu s autentickou kresťanskou Tradíciou. Identita kresťanstva je stav, v ktorom sa uvedené faktory navzájom potvrdzujú a dopĺňajú.
Katolícka identita zahŕňa historickú úlohu Panny Márie, Matky Cirkvi. Tomuto cieľu zodpovedá spomienka na mariánske zjavenia, najmä na tie, ktoré boli prijaté a uctievané kresťanským ľudom. Uvádzam tri najzásadnejšie z nich.
V roku 1846 zjavenie v La Salette vo francúzskych Alpách deťom Mélanie a Maximinovi: Panna Mária, oblečená ako miestne ženy, plakala pre hriechy rúhania a porušovania nedeľnej soboty. Podrobnosti sú dojímavé. Je ľahké pochopiť pocit aktuálnosti, ktorý má táto epizóda tvárou v tvár zabúdaniu a predbiehaniu Boha v súčasnom svete.
PREČÍTAJ: Synodny-návrh ‘doktrinalnej-autority’ pre miestnych biskupov dostáva veľký odpor od účastníkov
V roku 1858 sa v Lurdoch zjavila Bernadetta Soubirousová, dnes kanonizovaná, ktorú Mária povolala, aby tam dala postaviť kaplnku a zjavila sa ako Nepoškvrnené počatie. Lurdy, kde sa diali a stále dejú neuveriteľné zázraky, sa stali vrcholným pútnickým centrom, kde slávnostný spev ruženca sledujú každý deň davy, ktoré sa tam zhromažďujú.
V roku 1917 sa uskutočnili fatimské zjavenia, ktorých aktuálnosť sa odhaľuje v procese ich stále otvorených tajomstiev. Cirkev schválila skutočnosť Fatimy a počas pontifikátu svätého Jána Pavla II. bol jej sviatok zaradený do celosvetového kalendára.
Najvýraznejším javom v súčasnom usporiadaní života Cirkvi’je pripútanosť mladých ľudí k veľkej Tradícii. Progresívna reakcia nezostáva bez odozvy: uplatňuje sa na zrušených kňazoch a toľkých ďalších, ktorým sa pre ich vynikajúce apoštolské výsledky bráni v ich diecézach. Tieto zúfalé reakcie sú zvyčajným útočiskom Ríma pod argentínskym pápežom Františkom.
Naproti tomu podľa poriadku Božej prozreteľnosti sa niektorým biskupom a diecézam darí im uniknúť, takže existujú krajiny, kde sa Tradícia žije pokojne, so zjavnými plodmi. Táto skutočnosť odhaľuje pravý význam základného charakteru Cirkvi’a vykonávanie apoštolskej služby sa ujíma s nepopierateľnými plodmi, ktoré podfarbujú život týchto národov. Spomínaní kňazi zažívajú kontinuitu, ktorá znamená “konať Kristovo dielo.”
+ Héctor Aguer
Emeritný arcibiskup La Platy
Buenos Aires, piatok, 18. októbra 2024
Sviatok svätého Lukáša, evanjelistu