abortion-1-810x500.jpg

Po Trumpových voľbách je kultúra smrti stále okolo nás v podobe potratov a ľavicového násilia

16
Kultúra smrti

Pápež František raz povedal, že morálna bieda “spočíva v otroctve neresti a hriechu.” Dnes vidíme, že v otroctve neresti a hriechu nachádzame nenávisť a ohrozenie života.

Hoci s Trumpovým prezidentstvom máme exponenciálne väčšiu nádej ako s Harrisovým prezidentstvom, musíme byť naďalej ostražití, pretože kultúra smrti sa nikdy nezastaví. Číha všade okolo nás a hľadá duše našich detí, vystrašených matiek, chorých a starých ľudí. Prichádza v podobe nenávisti voči iným, v podobe pretvárania potratov na takzvané “reprodukčné práva” a eutanázie na “zabíjanie z milosti” a v mentalite, ktorá učí, že zášť môže byť normálnou súčasťou života. Kultúra smrti je presiaknutá morálnou chudobou, ktorá stavia seba nad ostatných, a začína sa vtedy, keď sa nekontrolovaná nenávisť prejavuje v nenávistných slovách a činoch.

Príklady nemusíme hľadať ďaleko.

Tehotná žena z Kentucky – známa ako Mary Poe – žaluje štát, aby zrušil takmer úplný zákaz interrupcií. Je len niekoľko týždňov tehotná s dieťaťom, ktoré nechce, a kvôli súčasnému štátnemu zákonu tam nemôže podstúpiť interrupciu. Poe vysvetlila: “Podávam tento prípad, aby som zabezpečila, že ostatní obyvatelia Kentucky nebudú musieť prechádzať tým, čím prechádzam ja”, keď jej odoprú možnosť zničiť svoje nenarodené dieťa. Dodala, že sa cíti “zdrvená a frustrovaná”, že vo svojom domovskom štáte nemôže získať takzvanú “interrupčnú starostlivosť”.

Táto matka nechápe, že slová interrupcia a starostlivosť sú polárne protiklady. Interrupcia berie život dieťaťu. Nie je to starostlivosť. Dúfame, že pochopí nesmiernu hodnotu svojho dieťaťa, a modlíme sa, aby sa rozhodla ušetriť jeho život.

Morálnu biedu môžeme nájsť aj v príbehoch tých, ktorí pripravia o život milovanú osobu v mylnej snahe ukončiť “bolesť a utrpenie” a v štátov, ktoré podporujú ukončenie života chorého človeka”

A to možno vidieť aj v znepokojujúcich príbehoch rantlovania o výsledkoch volieb, hoci tie zďaleka nie sú jediné. Herečka Rachel Zeglerová, ktorá’hrá Snehulienku v pripravovanom filme od Disneyho, sa na sociálnych sieťach vrhla na tých, ktorí hlasovali za Trumpa, aby na nich vychrlila svoj vitriol. napísala: “Nech priaznivci Trumpa, Trumpovi voliči a samotný Trump nikdy nepoznajú pokoj.” Hoci sa neskôr ospravedlnila, zdá sa pravdepodobné, že sa ospravedlnila skôr za to, že svoje myšlienky sformulovala, než že si ich skutočne myslela.

Potom sa dozvedáme príbeh istého connecticutského učiteľa špeciálnej pedagogiky, ktorý sa na Snapchate rozčuľoval nad voľbami. Čiastočne Trumpovým priaznivcom povedala: “Prosím, ne’skúšajte na mne svojho gangstra, lebo skončíte na nosidlách, navždy preč. Tak vážne.”Bola odvolaná z funkcie až do vyšetrovania, ale odvtedy odstúpila.

Násilie, ktoré si tieto ženy želajú na iných, bolo normalizované a dokonca sa mu tlieskalo. V krajine, kde sa táto nenávisť tak ľahko šíri, je vôbec prekvapujúce, že dokážeme nenávidieť aj deti, chorých a starých ľudí natoľko, že ospravedlňujeme ich zabíjanie? Táto nenávisť sa začína v našich srdciach a domovoch.

Ale hoci sa zdá, že korene nenávisti sa uchytili, máme nádej, že ich môžeme vykoreniť. Môžeme zlomiť reťaze tohto otroctva neresti a hriechu, ktoré vedú k nenávisti a smrti. A hoci to môže znieť banálne, protilátkou je láska.

Môj otec hovorieval, že viac múch nachytáš na med ako na ocot, čo znamená, že ľudia ťa budú počúvať a brať vážne tvoje slová, ak budeš hovoriť láskavo a z lásky. To je to, čo robil Kristus. Príklady toho vidíme v celom evanjeliu. Ježiš nikdy nekričal na ľudí obscénne. Nikdy si z druhých nerobil žarty ani im nenadával. Neochvejne hovoril pravdy viery. 

Toto musíme robiť každý deň. Musíme odolávať pokušeniu hovoriť nepekné slová. Musíme dať hlas ľuďom bez hlasu. Musíme sa hrdo postaviť za svoju vieru. A musíme naučiť tak robiť aj naše deti. 

Jedine vtedy, keď sa budeme všetci snažiť správať k druhým s úctou, ukážeme, že všetci ľudia majú hodnotu a že na každom človeku záleží, a budeme hovoriť za svoju vieru, skutočne dosiahneme zmenu. Len vtedy sa skončí nenávisť a pohŕdanie životom vo všetkých jeho štádiách.

Susan Ciancio je absolventkou Univerzity Notre Dame a viac ako 20 rokov pracuje ako spisovateľka a redaktorka; z toho 15 rokov v oblasti ochrany života. V súčasnosti je redaktorkou časopisu American Life League’s Celebrate Life Magazine—národného’hlavného katolíckeho pro-life časopisu. Je tiež riaditeľkou a výkonnou redaktorkou ALL’s Culture of Life Studies Program—katolíckej pro-life vzdelávacej organizácie pre deti od 12 rokov.