Bude pro-life hnutie rásť a triumfovať alebo zahynie? V stávke už nemôže byť viac. V ohrození sú milióny nenarodených detí, starých ľudí, zdravotne postihnutých občanov a nespočetne mnoho ďalších, ktorých raz budú považovať za nepohodlných a budú preto zničení.
Už aj to je dosť, no nie je to všetko. Spoločnosť, ktorá popiera dôstojnosť ľudskej osoby ponúkne mizerný a zakrpatený život aj tým, ktorí sú zdraví, mladí a silní.
Práve to je posolstvo krásneho a zaujímavého nového filmu Darca (The Giver), ktorý mal premiéru 15. augusta 2014. V hlavných úlohách hrajú Meryl Streep a Jeff Bridges. Je až taký dobrý, že hákliví liberáli sa snažia, aby ho na verejných školách zakázali. Darca vykresľuje bezduchú utópiu budúcnosti a príbeh mladého muža, ktorý proti nej bojuje.
Ide o šikovnú aktualizáciu rovnakých tém, aké sa nachádzajú v takej klasike ako Odvážny nový svet („Brave New World“) a „Harrison Bergeron“. Tieto mladým čitateľom rezonujú z veľmi jednoduchého dôvodu: Darca vykresľuje taký svet, aký pre nich vytvárajú ich rodičia a varuje ich predtým, aký by bol.
The Blaze Glenna Becka opisuje svet Darcu ako demontované, vyšľachtené, postapokalyptické predmestie, ktoré je úplne pod kontrolou štátu správajúceho sa ako pestúnka.V tejto spoločnosti sú deti geneticky navrhované tak, aby boli dokonale zdravé. Tím odborníkov ich pridelí príslušným „vychovávateľom“. Keď skončia vysokú školu, každému z nich je priradená úloha na celý život, ktorá zodpovedá ich nadaniu, ale aj aktuálnym potrebám spoločnosti – už viac niet chaotických, premárnených rokov strávených „hľadaním seba samého“, či bolestivých neúspechov v podnikaní či v kariére. Trh bol úplne nahradený štátom...
Nikto nie je priveľmi šťastný, ale nikoho ani nemučia depresie či nenávisť alebo zlosť. Neexistuje modlitba, no ani zločin a násilie. Extrémne emócie sú potlačené dennými injekciami, ktoré berie každý. Tie majú potláčať akékoľvek silné emočné prejavy. Samozrejme - vrátane lásky. Páry spolu žijú a zdá sa, že sa naozaj majú radi. Delia sa o predpísané balenia potravín pri sterilných stoloch a počas pravidelne naplánovaných chvíľ zdieľajú mierne pocity, ktoré zažili v priebehu dňa. Zdá sa, že svet fungoval od nepamäti takto a už bude taký navždy – čiernobiele nebo bez Boha starostlivo vytvorené tu na zemi - rovnako ako utópia, akú si vysníval mladý Karol Marx.
Chyby sa odstraňujú rýchlo. „Chybné“ deti, starí ľudia, disidenti a tí, ktorí odmietajú brať svoj liek, sú „preradení na iné miesto“, čo znamená, že sú bezbolestne usmrtení jednoduchou injekciou.
Inými slovami - je to ten typ spoločnosti, ktorý sa vzdelaní liberáli snažia vytvoriť od západnej Európy až po Patagóniu. Svet Darcu je to, čo ľudia hľadajú, keď hlasujú za mužov ako je Barack Obama, posielajú šeky pre Plánované rodičovstvo a lepia si nálepky „Coexist“ na náraznik svojho Volva. Toto je ich Mekka, ich Šangri-La, ich Nový Jeruzalem.
Niet divu, že liberálni kritici chcú Darcu odpísať. Klepol im po prstoch. Ukazuje priveľa a príliš skoro: Kultúru smrti, ktorej cieľom v skutočnosti nie je len smrť sama o sebe. Naši nepriatelia nechcú zabíjať deti a starých ľudí, mrzákov a retardovaných detí len z čistej radosti z vraždenia. Keby sme čelili nepriateľom ako Džingischán, ktorého jediným zámerom bolo hromadiť pyramídy lebiek, naša úloha by bola oveľa jednoduchšia.
Namiesto toho budeme bojovať proti skupine ľudí bez ostrých čepelí či špicatých prilieb. Oni nemilujú smrť. Boja sa života. Pozerajú sa na ľudskú existenciu ako na niečo, čo je iba zdĺhavým príbehom utrpenia a sklamania, ktorý končí v neoznačenom hrobe a večnom zabudnutí. Pre týchto „subhumanistov“ sú všetci ľudia len ovcami zo stáda.
Podľa subhumanistov je našou jedinou povinnosťou navzájom si zmenšovať utrpenie, odstrániť zbytočné príležitosti na frustráciu, zlyhania a bolesť - a možno zaintonovať niekoľko povznášajúcich ľudových piesní, ktoré rozveselia ľudí pochodujúcich smerom k útesu. Keď sa pozrú na pro-life zástancov, vidia títo liberáli len akúsi pomýlenú frakciu, ktorá pozdĺž ich cesty iba nariaďuje zbytočnú bolesť. A to všetko pre nič za nič. Modlitbu subhumanistov napísal Ernest Hemingway v „A Clean, Well-Lighted Place“ (Čisté, dobre osvetlené miesto):
Naše nič (v orig. špan. nada = nič), ktoré si v ničom
Znič sa meno tvoje
Príď tvoje kráľovstvo Ničoho
bude nič v ničom tak, ako je to v ničom.
Daj nám dnes naše každodenné nič
Znič naše nič, ako aj my ničíme naše nič
neznič nás do Ničoty
ale zbav nás od Ničoho. Len nič.
Zdravas´ nič plné ničoho, nič nie je s tebou.
Toto je krédo starej, vyčerpanej a bezzubo mrmlajúcej kultúry, ktorá - hryzená starou zášťou - pľuje na okoloidúcich školákov. Toto nie je pohľad na život, ktorý by prijal hociktorý normálny mladý muž alebo žena, pokiaľ by k tomu neboli násilne prinútení. A dokonca aj vtedy by rebelovali, tak ako rebeluje hlavný hrdina Darcu. Tínedžer, vzdelávaný a formovaný výhradne subhumanistami budúcnosti, sa prebúdza do zla, ktoré ho obklopuje - stáva sa tak v momente, keď zistí, aký je osud „nedokonalých“ detí v jeho spoločnosti: mdlá bezbolestná smrť dobre mienenou ihlou. Vidí v zničení dieťaťa čistú pravdu o svojej spoločnosti a o tej našej: Bojí sa byť nažive.
A on tomu hovorí nie. Vyberá si riziko a kladie skutočnú ľudskú existenciu nad strnulosť, pohodlie a bezpečie. Dozvedá sa, že ľudia vždy nežili ako uspané ovce. Niektorí z nich boli darebákmi a ďalší hrdinami. Existovali milenci a mnísi a bojujúci králi, básnici, nemravníci a patriarchovia. Prijíma bohatstvo a bolesť, krásu i tragédie minulosti ľudstva. Volí si Život.
A tak si volíme aj my. Od prípadu Roe vs. Wade sa za pro-life považuje viac mladých Američanov než kedykoľvek predtým... A je len prirodzené, že mladí ľudia plní živočíšnych vášní a sily, chcú naozaj žiť život a nie sa vláčiť s chráničmi laktí a prilbami a užívať pritom lieky proti bolesti, aby sa tak uchránili pred akýmkoľvek nebezpečenstvom utrpenia. Pre nás ako zástancov pro-life by mala byť naša úloha jednoduchá. Ľudia už milujú svoje deti a vyžaduje to tú najhlbšiu zvrátenosť presvedčiť ich, aby ich zabili. Vyžaduje si to prenikavú lož, ktorá ich varuje, že deti budú trpieť, že my budeme trpieť, ak ich nezabijeme a že to všetko bude na nič. Na nič.
Mladí ľudia tejto skľučujúcej lži veriť nechcú. Od nás však potrebujú, aby sme boli pozitívni a podporili ich intuíciu, ktorá hovorí, že život má zmysel a hodnotu, a iní im pomôžu, ak to príjmu. Potrebujú vedieť, že nie sú sami.
Nedávno jeden vydavateľ vydal knihu, na ktorej som pracoval dvadsať rokov: The Race to Save Our Century (Preteky o záchranu nášho storočia). Rád by som tu prezradil jej koniec:
Môžeme jednať s ľuďmi ako by to boli roboti, duchovia alebo zvieratá. Môžeme ich vyhladovať, zotročiť, uväzniť ich alebo ich zabiť. To však nič nemení na realite. Ak sa pozrieme hore a tiež do svojho vnútra, nájdeme tajomný obraz a podobu Boha. Objavíme pravdu, že my a naši blížni vlastníme jedinečnú krásu a hodnotu. Dôstojnosť, ktorú nikto nemôže vziať.
Našé tisícročné ríše, raje robotníkov, naše odvážne nové svety sú len desivými predstavami, ktoré história náležite preverí a odhalí. A to čo po sebe zanechali - poudieranú a pomliaždenú, no i tak nepokorenú tvár Človeka - ušľachtilého a krásneho ako Adam, ktorý naťahoval svoju ruku k Bohu, ktorý ho stvoril. Zapamätáme si to a urobíme, čo je potrebné. Od hĺbky našich sŕdc až po najvyššie výšky našej predstavivosti pocítime lásku Dobra, nenávisť ku krutosti a malosti duše a lojalitu voči každému členovi našej rodiny, ľudskej rodiny. Budeme bojovať za to, aby sme zachovali základné princípy mravnosti v našom politickom, ekonomickom i osobnom živote. Budeme odvážni. Zvíťazíme.
Môžete nám pomôcť zvíťaziť tým, že urobíte z Darcu kasový trhák – a to tak, že si ho pôjdete pozrieť a vezmete aj svojich priateľov, či tým, že vezmete mladých ľudí, ktorým by ste ho priali vidieť. (A nech aj vaša školská rada vie o tom, že nechcete, aby bola kniha Darca (The Giver) vylúčená z učebných osnov.) Alebo ešte lepšie - dobrovoľne pomôžte šíriť slovo o tomto mocnom, pravdivom filme tým, že sa stanete „kapitánom kina“, ktorý pomáha vyplniť miesta.
Keď som založil Movie to Movement - potom, ako som pomohol šíriť a uviesť na trh film Bella – malo to pomôcť zabezpečiť úspech filmom, ktoré budujú kultúru života, pravdy a krásy. Popri tom som obhajoval nádherné filmy ako Gimme Shelter a 2016: Obamova Amerika (2016: Obama’s America). No nenarazil som na nič také silné ako je Darca (The Giver). Nikto takto „nenamieril laser“, aby zameral a vypálil zlo, ktoré by mohlo otráviť budúcnosť našich detí. Prosím, pomôžte nám. Zapojte sa do boja.
Jason Jones je tvorca filmov a aktivista za ľudské práva. Medzi jeho filmové projekty patrí Stoning of Soraya M (Ukameňovanie Soraya M.), Bella a Crescendo. Priamo pomáha bezdomovcom, ľuďom čeliacim genocíde a ženám v krízovom tehotenstve. Je prezidentom organizácie Move to Movement a Human Rights Education Organization (Organizácia na výchovu k ľudským právam; ang. skr. H.E.R.O.).