„Deti majú právo vyrastať v rodine s otcom a mamou, ktorí sú schopní vytvoriť vhodné prostredie pre ich rozvoj a emocionálnu zrelosť.“ Tieto slová zopakoval pápež vo svojom prejave 17. novembra na medzinárodnej Konferencii o komplementarite muža a ženy, ktorá sa konala pod záštitou vatikánskej Kongregácie pre náuku viery.
Komplementarita muža a ženy „je základom manželstva a rodiny, ktorá je prvou školou, kde sa učíme vážiť si svoje dary ako aj dary iných“ a „v rodinách – poznamenal – je i napätie,“ ktoré sa tiež vyrieši v rodine. „Keď v tejto súvislosti hovoríme o komplementarite medzi mužom a ženou, je potrebné vyhnúť sa omylu, že označujú zjednodušujúcu ideu, že všetky roly a vzťahy oboch pohlaví sú stanovené v jedinom, statickom vzorci. Komplementarita má mnoho foriem, pretože každý muž a každá žena do svojho manželstva a do výchovy svojich detí prispieva jeho alebo jej osobitými prvkami. Osobné bohatstvo a osobná charizma každého z nich sa spolu s ich komplementaritou stáva veľkým zdrojom. Okrem toho, že ide o veľký prínos, je to i krásne.“
Podľa Františka kríza rodiny viedla k „ekologickej kríze - ako sociálnych, tak aj prírodných prostredí, ktoré potrebujú ochranu“: „aj keď ľudstvo v súčasnosti pochopilo, že je potrebné čeliť tomu, čo ohrozuje naše prírodné prostredie, sme pomalí - sme naozaj pomalí, však? - v našej kultúre, a to aj v našej katolíckej kultúre - pokiaľ ide o uznanie, že naše krehké sociálne prostredie je tiež v ohrození. Je preto nevyhnutné podporovať novú ľudskú ekológiu a robiť v nej pokrok“.
Pápež vyzval mladých ľudí, aby sa „neoddávali jedovatému prostrediu, ktoré je pominuteľné, ale aby boli revolucionármi, ktorí s odvahou hľadajú pravú a trvalú lásku, čo znamená ísť proti prúdu“. Tiež pripomenul, že sa musíme vyhnúť čisto idelogickému uvažovaniu o rodine: „Nesmieme sa nechať vtiahnuť do pasce ideologickými konceptami. Rodina je v prvom rade antropologickým faktom a až potom sociálnou a kultúrnou realitou, ..., a my ju nemôžeme kvalifikovať na základe ideologických myšlienok platných len v jednom okamihu dejín. Nie je možné hovoriť o konzervatívnej rodine alebo progresívnej rodine: rodina je rodina. Žiadne z týchto pojmov, ani akékoľvek ideologické mienky, sa nemôžu použiť na jej hodnotenie. Rodina je rodinou per se; má silu sama v sebe.“