Krátko pred vianočnou prestávkou (mestskej rady) nechala washingtonská mestská rada prejsť zákon, ktorý by mohol prinútiť pro-life organizácie k financovaniu potratov. To však nebol jediný zlý zákon porušujúci nábožensku slobodu, ktorý z D.C. v decembri vyšiel.
Nový návrh zákona by mohol donútiť kresťanské školy, aby uznali LGBT študentskú skupinu alebo aby jeden deň hostili „gay pride“ na svojej akademickej pôde.
Rada D.C. 2. decembra jednomyseľne schválila legislatívu, ktorá ruší ochranu náboženskej slobody schválenú Kongresom pre D.C. v roku 1989. Zákon s orwellovským názvom „Novela zákona o ľudských právach z roku 2014“ práveže ignoruje dôležitú ochranu základného ľudského práva - náboženskú slobodu.
Urobila tak tým, že anulovala „Hlavný národný zákon o náboženskej a akademickej slobode“, na verejnosti známy ako „Armstrongov dodatok“. Armstrongov dodatok chránil náboženské školy vo Washingtone pred vládou nanútenou „podporou či povzbudzovaním a ospravedlňovaním akéhokoľvek homosexuálneho skutku, životného štýlu, orientácie, vyznania alebo viery“.
Ak tieto nové „ľudské práva“ nadobúdnú právnu platnosť, budú vážne narúšať schopnosť prevádzkovania washingtonských cirkevných škôl v súlade s ich náboženským presvedčením. Koniec koncov, mnoho náboženstiev verí, že sme stvorení ako muž a žena a že muž a žena sú stvorení pre seba. Vláda by nemala nútiť náboženské inštitúcie k tomu, aby toto svoje presvedčenie prestupovali.
Návrh zákona ešte nedoručili primátorovi mesta, ale keď sa tak stane, primátor Muriel Bowser môže návrh zaradiť medzi právné predpisy, vetovať ho alebo umožniť, aby vošiel do platnosti až o 10 dní. V prípade, že návrh zákona nadobudne platnosť, Kongres bude mať možnosť to napraviť.
Bowser by mal túto legislatívu vetovať: ide o zlý zákon.
Armstrongov dodatok je – naopak – dobrým zákonom verejnej politiky. Umožňuje náboženským školám rozhodovať o „používaní akéhokoľvek fondu, služby, zariadenia alebo zisku... [či] prejavovania akejkoľvek podpory, schválenia alebo uznania“ určeného jednotlivcom alebo skupinám obhajujúcim stanovisko, ktoré je v rozpore s presvedčením školy ohľadom manželstva a sexuality.
Bez ochrany náboženskej slobody by mohol washingtonský zákon o sexuálnej orientácii prinútiť náboženské školy k tomu, aby uznávali a umožnili financovanie a využívanie svojich zariadení skupinami zastávajúcimi postoje, ktoré sú v priamom rozpore s presvedčením týchto škôl ohľadom manželstva a sexuality. To posilňuje dôvod, prečo by občania a zákonodarcovia mali odmietnuť zákony, ktoré vytvárajú osobitné práva na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Je to ešte horšie, ak tieto zákony neobsahujú ochranu náboženskej slobody.
Lawrence J. Morris, hlavný poradca Catholic University of America, ktorá by bola ovplyvnená zmenou, vydal pred washingtonskou radou na začiatku tohto roka svedectvo naliehajúc na členov rady, aby udržali ochranu náboženskej slobody:
Viera katolíckej cirkvi preniká všetkej naše činnosti ... je dôležité, aby sme ako univerzitná komunita zakotvená v učení Katolíckej cirkvi mali slobodu formovať všetky aspekty skúsenosti Katolíckej univerzity....
[Armstrongov dodatok] uznáva rozmanitosť nášho mesta a slobodu náboženských organizácií na to, aby vovádzali do praxe to, čo hlásajú. Odstránenie tejto ochrany naznačuje, že vláda chce určovať, ako majú súkromné, náboženské a vzdelávacie inštitúciu realizovať svoje poslanie - a to je taký druh vtierania, ktorý sa vysmieva našej ústave aj našim občianskym tradíciam.
Toto opatrenie o slobode náboženských inštitúcii je v zásade na to, aby mohli fungovať v súlade so svojím hlboko zakoreneným presvedčením... vláda určite nemôže rozhodovať o tom, ako nejaká náboženská viera realizuje svoje presvedčenie, pretože vieru nepraktizujú len jednotlivci, ktorí sa rozhodnú, ako budú rozmýšľať, ako sa budú modliť alebo koňať bohoslužby, ale praktizujú ju skupiny a organizácie - akou je i naša univerzita, ktorej poslaním je hlásať vernosť Katolíckej cirkvi. Právo na združovanie znamená nielen právo skupiny vytvoriť, ale aj právo nebyť nútený vytvárať vzťahy s osobami, ktorých názory sú nezlučiteľné (s našimi).
Sloboda združovania a sloboda zmluvy sú ako obojsmerné ulice. Nesú so sebou možnosť vybrať si s kým, kedy a za akých podmienok sa s niekým stýkať. Vládne nariadenia, ktoré nútia alebo bránia združovať sa, tieto slobody porušujú a mali by sa teda zavádzať iba zo závažných dôvodov, čiže keď je to absolútne nevyhnutné. Američania by mali slobodne žiť tak, ako si zvolia, ale nikto by nemal požadovať, aby vláda nútila súkromné inštitúcie, aby ako papagáj opakovali morálku po vláde.
Ku CUA (Catholic University of America) sa pripojila Katolícka konferencia D.C., Spoločnosť kardinála Newmana (Cardinal Newman Society) a Medzinárodné združenie kresťanských škôl (Association of Christian Schools International – ACSI). Tie požadujú, aby Rada D.C. zachovala ochranu náboženskej slobody. ACSI poukázala na význam slobody náboženského vyznania a rodičovskej zodpovednosti v oblasti vzdelávania:
O mimoškolských aktivitách, dobrovoľníckej práci a kluboch sa predpokladá, že nebudú v rozpore s náboženským poslaním školy. Rodičia žiakov, ktorých práve prijali do kresťanských škôl, súhlasili s tým, aby sa ich deti vzdelávali v súlade s náboženským presvedčením školy, s jej morálkou a hodnotami. Títo rodičia si práveže z tohto dôvodu vybrali takúto školu.
Časťou geniality amerického vládneho systému je práve jeho záväzok chrániť slobodu. Prvý odsek ústavy dáva všetkým občanom slobody a rešpektuje tiež ich rovnosť pred zákonom. Vláda chráni právo občanov slobne hľadať pravdu o Bohu, konať bohoslužby podľa svojho svedomia a žiť svoje presvedčenie vo verejnom živote - vrátane možnosti vytvárať školy na výchovu svojich detí podľa vlastných hodnôt.
Ak starosta Bowser nebude vetovať wahingtonský „pozmeňovací návrh zákona o ľudských právach“, bude zaslaný Kongresu, ktorý bude mať 30 dní na preskúmanie tejto legislatívnej zmeny. Kongres by mal zabrániť, aby tento zákon vošiel do platnosti. V D.C. by sa tak obnovila ochrana náboženskej slobody.
Okrem toho by mal Kongres chrániť náboženskú slobodu na federálnej úrovni a štáty by mali to isté spraviť na štátnej úrovni. Legislatíva by mala vláde zabrániť, aby diskriminovala jednotlivca alebo skupinu, či už ziskovú alebo neziskovú, na základe ich presvedčenia, že manželstvo je spojenie muža a ženy alebo že sexuálne vzťahy sú vyhradené pre manželstvo. Vláde by malo byť zakázané diskriminovať tieto skupiny či jednotlivcov v oblasti daňovej politiky, zamestnanosti, udeľovania licencií, akreditácií alebo uzatváraní zmlúv.
Zákon o manželstve a náboženskej slobode by zabránil federálnej vláde, aby prijala takýto nepriaznivý zákon. Ten v Senáte podporil republikánsky poslanec Raul Labrador, z politickej strany z Idaho s podporou viac než stovky poslancov z oboch strán a s podporou republikánskeho senátora Mike Lee z Utaha s ďalšími 17 podporujúcimi spolupracovníkmi.
Jednotlivé štáty potrebujú podobné legislatívne opatrenia vrátane širokých opatrení, ktoré by poskytla štátna verzia Zákona o obnovení slobody náboženského vyznania a špecifické opatrenia na ochranu presvedčenia a vecí týkajúcich sa manželstva.
Ochrana náboženskej slobody a práva na výhradu vo svedomí je stelesnením principiálneho pluralizmu, ktorý umocňuje pestrosť civilnej sféry. Tolerancia je naozaj nevyhnutná na podporu pokojného spolužitia aj uprostred sporu. V krajine založenej na obmedzenej vláde a náboženskej slobode by sa vláda nemala pokúšať nútiť ktoréhokoľvek občana, združenie, obchod alebo školu k tomu, aby oslavovala vzťahy osôb rovnakého pohlavia.