Kardinál Raymond Burke v rozhovore otvorene vyjadril svoje vážne obavy o tom, ako bola Katolícka cirkev poškodená radikálnym feminizmom. Takisto sa v ňom vyjadril k problematike sexuálnej nemravnosti a zneužívania liturgie, čo je pre kňazov zriedkavé.
„Radikálny feminizmus, ktorý ohrozuje Cirkev a spoločnosť už od 60. rokov spôsobil, že muži sú veľmi marginalizovaní,“ povedal Matthewovi James Christoffovi, zakladateľovi The New Emangelization, evanjelizačnej misii zameranej na mužov.
„Nanešťastie, hnutie radikálneho feminizmu ovplyvnilo Cirkev dosť závažne, v dôsledku čoho sa Cirkev zaoberala záležitosťami žien na úkor záležitostí dôležitých pre mužov: dôležitosť otca, či už vo zväzku manželskom alebo nie; dôležitosť otca pre deti; význam otcovstva pre kňazov; rozhodujúci vplyv mužského charakteru; dôraz na špecifické dary, ktoré mužom dáva Boh pre dobro celej spoločnosti,“ povedal kardinál Burke. „Z dnešnej Cirkvi bola teda veľká časť tejto tradície hlásania hrdinskej povahy mužnosti stratená.“
Niekdajšia hlava vatikánskeho najvyššieho súdu sa tiež vyjadrila, že „je smutné, že Cirkev nereagovala účinne na … deštruktívne kultúrne sily,“ akou je napríklad sexuálna nemravnosť, feminizmus a rozpad rodiny a namiesto toho „sa nechala až príliš ovplyvniť radikálnym feminizmom a do veľkej miery prehliadala závažné potreby mužov.“
Šesťdesiatšesťročný kardinál Burke povedal, že jeho generácia dnešnú mládež sklamala. „Moja generácia považovala to hojné požehnanie, ktoré sme dostali skrze životy našich pevných rodín a formáciu Cirkvi, za samozrejmé. Nechala celý tento nezmysel sexuálnej zmätenosti, radikálneho feminizmu a rozpadu rodiny, aby pokračoval, pričom si neuvedomovala, že ochudobňuje ďalšie generácie o najvzácnejšie dary, ktorými sme boli požehnaní. Naozaj sme dnešné generácie vážne zranili.“
Cirkev sa podľa neho stala tak „zoženštenou, že muži sa často zdráhajú byť v Cirkvi aktívnymi.“ Vysvetľuje: „Zoženštené prostredie a nedostatok úsilia samotnej Cirkvi zapojiť mužov do diania viedlo k tomu, že mnoho mužov sa jednoducho rozhodlo odísť.“
„Rovnako zavedenie služby dievčat viedlo mnohých chlapcov k tomu, že odišli zo služby pri oltári,“ dodal kardinál. Zdôraznil, že výhradnosť služby miništrovania pre chlapcov nemá v Cirkvi nič spoločné s robením rozdielov so ženami, ale že zavedenie miništrovania dievčat „prispelo k poklesu kňazských povolaní.“
Problémy, ktorým muži čelia, a ktoré boli Cirkvou dosť prehliadané, sú spojené predovšetkým so sexualitou. Kardinál skritizoval „príliš nafúknutý a povrchný katechetický prístup k otázke ľudskej sexuality a prirodzenosti manželského vzťahu.“ Dodal, že na probléme sa podieľala „explózia pornografie“ v spoločnosti, „ktorá je pre mužov obzvlášť ničivá, pretože desivo deformuje skutočnosť ľudskej sexuality.“
„V skutočnosti je dar sexuálnej príťažlivosti nasmerovaný k manželstvu a akýkoľvek intímny akt prináleží výhradne doň,“ povedal kardinál. „Celý svet pornografie však mladých ľudí nabáda veriť tomu, že ich sexualita je pre ich vlastné potešenie a uspokojenie, a tak sa stáva jedným zo siedmich hlavných hriechov – smilstvom.“
Kardinál obviňoval myslenie po druhom Vatikánskom koncile naznačujúce, že neexistujú ťažké hriechy, ktoré by boli dôvodom neúčasti mužov na spovedi. Tento falošný dojem môžeme vidieť na príklade hriechu sebaukájania, podľa kardinála „pre mužov smrteľného.“ „Muži mi povedali, že keď boli tínedžermi, spovedali sa z tohto hriechu a kňazi im povedali: ,Och, to nie je niečo, z čoho by si sa mal spovedať. Každý to robí,‘” spomína kardinál.
Ohľadom liturgie kardinál Burke povedal: „Bolo tu, a ešte stále je, závažné zneužívanie liturgie, ktoré mužov odrádza.“ Vyjadril sa, že tradičná latinská omša je pre mužov, najmä mladých, veľmi pôsobivá. „Taký istý pozitívny efekt môže mať pre mužov aj bežná omša, ak je slávená naozaj úctivo a s dobrou hudbou,“ dodal. „Ak má byť omša len miestom nejakého stretnutia, kde sa majú cítiť dobre, kde je nedostatok úcty a prístup k omši je banálny, muži to neberú.“