LONDÝN, 30. január 2013 – Podľa najlepších právnych expertov sú prísľuby „záruk“ cirkvám v prípade Britániou navrhovaného zákona o homosexuálnom „manželstve“ len prázdne a nevymáhateľné, a to vzhľadom na brtiské právo o rovnosti a prepojenie medzi Britániou a Európskou úniou.
Podľa Aidana O'Neilla, ktorý patrí medzi kráľovských poradcov, formulácia návrhu zákona, o ktorom sa hlasovalo 5. februára 2013 a o ktorom vláda tvrdí, že pre anglikánske cirkvi a (anglikánske) cirkvi vo Walese urobí vykonávanie sobášov osôb rovnakého pohlavia ilegálnymi, je „nesmierne spochybniteľný“. O'Neill vláde povedal, že takáto formulácia je v skutočnosti nelegálna a bude hneď od začiatku zrušená.
Takéto pripomienky sú reakciou na blogerský príspevok ministerky kultúry Marie Milllerovej, ktorá predstavila tento návrh zákona. V príspevku uviedla: „Vždy mi bolo úplne jasné, že ja jednoducho nezavediem žiadny nový zákon, ktorý by neposkytoval ochranu všetkým náboženským organizáciám a jednotlivým služobníkom náboženstiev.“
„Náš zákon bude chrániť a presadzovať náboženskú slobodu v tejto krajine a to tak, že náboženské organizácie môžu aj naďalej konať podľa svojich vlastných doktrín a podľa svojej viery.“
Legislatíva obsahuje formulácie, ktoré anglikánskej cirkvi - ako oficiálnej štátnej cirkvi – zakazuje zavádzanie „sobášov“ osôb rovnakého pohlavia. To sa však nevzťahuje na Katolícku cirkev či iné protestantské denominácie, alebo náboženské skupiny, naprírklad Židov a moslimov.
Millerová napísala, že „tolerancia má byť vzájomná“ a dodala, že vláda prijala podnet „kvakerov, liberálnych židov a unitariánov, ktorí povedali, že sa chcú chopiť príležitosti sobášiť páry rovnakého pohlavia, a preto sme sa rozhodli začleniť to do našich plánov“.
„Po tom všetkom je nám úplne jasné, že toto rozhodnutie je úplne na jednotlivých náboženských organizáciách a ich služobníkoch, ale v princípe, kto sme my, aby sme týmto náboženským subjektom bránili zavádzať manželstvo osôb rovnakého pohlavia, ak to oni tak chcú? Tým, že im to umožníme, podporujeme náboženskú slobodu.“
O'Neillove obavy zopakoval i minister školstva Michael Gove, ktorý povedal, že vláda by mohla byť „bezmocná“, keby chcela zabrániť tomu, aby učiteľov vyhadzovali za to, že odmietnu vyučovať „homosexuálne manželstvo“. Daily Telegraph uvádza, že „vysoko postavený zdroj“ na ministerstve školstva povedal, že Spojené kráľovstvo nemá „pod kontrolou“ svoju vlastnú právnu situácia a že konečné rozhodnutie by „nevyhnutne“ mohol spraviť Európsky súd pre ľudské práva.
Zdroj povedal: „Mali sme i právne poradenstvo; problém je, že v týchto veciach je podstatná neistota.“
„Všetko má pod kontrolou deväť mužov v Štrasburgu; a táto podstatná neistota je tu len preto, že Británia to nemá pod kontrolou.“
Čo sa týka vyjadrovania pochybností, Gove nie je medzi ministrami sám, kto tak urobil. Odhadovalo sa, proti zákonu bude hlasovať najmenej 100 poslancov, aj to je však primálo na to, aby zákon neprešiel.
Minister obrany Philip Hammond tiež vyjadril obavy ohľadom „sily“ týchto ochranných opatrení. Hammond povedal, že „homosexuálne manželstvo“ nie je pre voličov prioritou a dodal: „Verím, že zavedenie občianskych partnerstiev odstránilo prvky praktickej diskriminácie, ktoré existovali voči vzťahom osôb rovnakého pohlavia.“
„Neverím, že existuje pádny dôvod na to, aby sme v súčasnoti uprednostnili ďalšie posúvanie legislatívy a mám obavy o silu zavedených ochranných opatrení pre náboženské organizácie.“
Zatiaľ čo sa vláda naďalej zameriava takmer výlučne na potenciálne konflikty duchovenstva, Aidan O'Neill už na rokovaní vlády svedčil o tom, že právne „homosexuálne manželstvo“ by automaticky vytvorilo širokú radu konflikov medzi laickými veriacimi či inými odporcami (vo svedomí) a ich zamestnávateľmi a nechalo by ich spory otvorené. Poskytovalo by im pritom len malú alebo žiadnu právnu ochranu. Osobitne vyzdvihuje učiteľov, ako tých, ktorí by mohli byť vyhodení za odmietanie podpory „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia; argumentoval tiež tým, že rodičia by už nemali právo nedať deti do tried, ktoré schvaľujú homosexuálne „manželstvo“.
Medzitým sa nezdá, že by ktokoľvek v kresťanskom spoločenstve ochotne dôveroval ubezpečeniu, že budú uchránení pred núteným prestupovaním svojho svedomia. Začiatkom tohto mesiaca 1067 katolíckov kňazov vrátane 13 biskupov a opátov podpísalo varovný list o návrate formálneho prenasledovania veriacich katolíkov, ktoré by táto zmena mohla priniesť. Arcibiskup Glasgowa, Philip Tartaglia, v rozhovore povedal, že on sám by mohol skončiť vo väzení za to, že sa odmieta skloniť pred výkladom manželstva, ktoré ide v „duchu doby“.
Na stretnutí s ustarostenými katolíckymi laickými skupinami arcibiskup Peter Smith z Southwarku povedal, že naďalej nie je presvedčený, že vládne sľuby o „štvornásobnom zámku“ návrhu zákona obstoja na súde. Varoval, že katolícke školy by mohli čeliť podobnému osud ako katolícke adopčné agentúry, ktoré boli buď zavreté, alebo boli prinútené k sekularizácií, keď vláda prijala legislatívu rovnosti, ktorá požadovala, aby „páry“ rovnakého pohlavia brali do úvahy ako adoptívnych rodičov.
John Smeaton, riaditeľ Society for the Protection of Unborn Children (Spoločnosti pre ochranu nenarodených detí), povedal, že prázdnota vládnych sľubov sa preukázala mnohokrát. Smeaton napísal, že odvtedy, čo prešiel Potratový zákon v roku 1967 až po dnes, vlády postupne opakovane sľubovali a nedokázali ochrániť odporcov rôznych ústupkov sexuálnej revolúcie - od potratu cez explicitnú „sexuálnu výchovu“ v školách až po presadzovanie akceptácie homosexuality.
Vládne sľuby znejú ešte prázdnejšie čeliac rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva v štyroch žalobách, ktoré vzniesli kresťania sťažujúci sa na náboženskú diskrimináciu na pracovisku. Týždeň pred tým, než vláda podala návrh zákona, ESĽP rozhodoval vo veci troch žalôb, pričom v dvoch prípadoch rozhodol, že kresťania s námietkami vo svedomí sa nemali odmietnuť zúčastniť na civilných sobášoch osôb rovnakého pohlavia alebo na poradenstve párom rovnakého pohlavia.
ESĽP zistilo, že vyhodenie parterského poradcu Garyho McFarlaneho a matrikárky Lillian Ladeleovej nebolo „neprimerané“ a že sankcie boli v súlade s legitímnou „politikou rovnosti a rozmanitosti“ týkajúcou sa zamestnávateľov. Podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy, európske súdy majú právomoc zvrátiť právne predpisy členských štátov, pokiaľ sa zistí, že sú v rozpore s európskym právom.
V desiatkach malých i veľkých prípadov, boli kresťania terčom homosexuálnych aktivistov, ktorí vďaka využívaniu aktuálneho zákona o rovnoprávnosti trestajú akýkoľvek verejný odpor voči tejto politickej agende. Z týchto prípadov samotní odborníci vyvodili, že je jasné, že nový zákon bude mať vplyv na obyčajných pracujúcich ľudí v širokej škále profesií mimo duchovenstva, vrátane matrikárov a akýchkoľvek vládnych úradníkov, zdravotných sestier, stavbyvedúcich, učiteľov, amatérskych pouličných kazateľov, pestúnov, poradcov, hoteliérov a vlastníkov penziónov.