V prevažne hinduistickom Nepále je veľmi málo kresťanských veriacich, ale tamojšia Katolícka cirkev je dôležitou linkou pre prijímanie pomoci zo strany zahraničných katolíckych charít. Priamo na mieste sa podieľa na sprostredkovaní pomoci obetiam devastujúceho zemetrasenia z 25. apríla a jeho silných dozvukov. Zatiaľ bolo potvrdené, že zomrelo viac ako 8 500 ľudí a zničených bolo viac ako 500 tisíc domov.
Katolíkov je tam menej ako 10 tisíc, v Nepále žije celkovo viac ako 28 miliónov ľudí. Doteraz je známa smrť iba jednej katoličky, 9 ročnej Michele Galeovej z farnosti Banjatar v Káthmandu. Zomrelo však niekoľko stoviek evanjelikálnych kresťanov, keď sa na nich zrútil kostol pri prvej vlne zemetrasenia.
Biskup Paul Simick, ktorý má na starosti Nepálsky vikariát povedal [o situácii katolíkov, pozn. prekl.] pre medzinárodnu katolícku charitatívnu organizáciu Aid to Church in Need: „V konečnom dôsledku bolo 274 rodín priamo zasiahnutých zemetrasením. Asi polovica z nich má úplne zničené domy. Teraz sú (umiestenení) pod nepremokavými plachtami. Ďalší potrebujú pomoc pri zásadných opravách pred tým, ako sa budú môcť vrátiť domov.“
Sezóna dažďov je predo dvermi a pre cirkev je prioritou pripraviť dočasné príbytky pre rodiny bezdomovcov, rovnako ako im poskytnúť pomoc pri vzdelávaní detí. Cirkev tiež plánuje dohliadať na výstavbu trvalých prístreškov, prevádzku poradenských centier pre vyrovnanie sa s traumou a vytvoriť príležitosti pre postihnutých, aby si zlepšili svoju socio-ekonomickú situáciu.
Jednou z ťažko postihnutých katolíckych komunít je farnosť Sv. Augustína v Banjatare na vrchu vypínajúcom sa nad Káthmandu. Viac ako dvanásť katolíckych rodín spolu s asi dvanástimi nekresťanmi si našlo prechodné ubytovanie v kostole, pretože ich domy boli buď zničené, alebo sú v nich závažné trhliny.
Pokračujúce dozvuky zemetrasenia ešte situáciu zhoršujú. „Teraz máme viac utečencov,“ hovorí otec Anil Beck, farský kňaz z Banjataru. Mocné zemetrasenie so silou 7,3 stupňa Richterovej stupnice otriaslo sebavedomím tisícov obetí zemetrasenia. Otec Beck poukázal na fakt, že „vo viacerých domoch sa teraz ukázali trhliny a viac rodín hľadá útočisko v našom cirkevnom komplexe.“ Ale ľudia sa tam boja ostať cez noc.
Dôvod na oslavu však mala komunita pri nepravdepodobnej záchrane 4-ročného dievčatka Sujiny Ghaleovej. Pokladali ju za mŕtvu, keď jej telo 25. apríla vytiahli z trosiek ich domu v odľahlej dedine Tipling. Bolo to dve hodiny po skončení zemetrasenia. Jej matka Chaju, ktorá ako zvyčajne skoro ráno odišla pásť dobytok, okamžite utekala domov, no len aby našla Sujinu medzi mŕtvymi telami, ktoré dedinčania nahromadili na spálenie po súmraku.
Matka však pevne verila, že jej dieťa stále žije a poprosila dedinského zdravotníka, aby ju skontroloval. Zistil, že jej telo je stále teplé. Autority zariadili, aby dievča so škaredými pomliažedeninami letecky preniesli do nemocnice v Káthmandu. Teraz je Sujina známa ako „zázračné dievča“ a rýchlo sa zotavuje.