25. mája 2015 - V piatok 22. mája 2015 írky ľud nedbal na varovanie apoštola Pavla, ktorým kedysi vystríhal rímskych kresťanov. A síce, že tí „vymenili Božiu pravdu za lož“ (Rim 1, 18-30). V tomto prípade vymenili ľudia pravdu o prirodzenom manželstve za lož o falošnej rovnosti a falošnej tolerancii.
Dublinský arcibiskup Diarmuid Martin pre The Irish Times povedal, že referendum sa rovná sociálnej revolúcii a Katolícka cirkev musí túto skutočnosť preveriť, pretože „väčšina ľudí, ktorá hlasovala "áno", je za posledných 12 rokov produktom našich katolíckych škôl“.
Práve preto Katolícka cirkev v Írsku a na celom Západe potrebuje novú evanjelizáciu.
Mnohí kresťanskí priatelia sa ma pýtali, ako sa to mohlo stať, veď „Írsko je katolícke“. Stalo sa to preto, že v praxi to tak nie je. Íri majú to, čo opísal apoštol Pavol: výzor nábožnosti, no jej silu popierajú (2 Tim 3,5). Bezpochyby sú v Írsku aj verní kresťania, tí sú však v menšine.
Premiér Enda Kenney sa pripojil k davu vyhlasením, že „dnešným hlasovaním sme prezradili, kým sme: štedrými, súcitnými, odvážnymi a radostnými ľudmi“. Podpredsedkyňa vlády Joan Burdenová hlasovanie nazvala „čarovným a dojemným momentom“. Azda už nič nemôže byť ďalej od pravdy.
Referendum nemôže zmeniť realitu. Jediné, čo sa zmenilo, je Írsko. Ono odmietlo svoje kresťanské korene. Pozlátko Írska, domova kresťanských misionárov, sa odtrhlo.
Na sviatok svätého Patrika som napísal príspevok, v ktorom som vzdal hold tomuto misionárovi a navrhol som, aby sme vzali na vedomie pokyn svätého Patrika a „začali sa pozerať na našu kultúru ako na predkresťanskú, pretože to ukazuje na našu nádej v nadprirodzené dielo Boha, ktorý môže zmeniť celú trajektóriu civilizácie“. Čitateľom som tiež pripomenul, že „...ak je naša kultúra skôr predkresťanská ako postkresťanská, potom to znamená, že je na čase dať sa do práce!“ Írske referendum jednoducho ukazuje, koľko práce ešte treba spraviť!
Manželstvo sa nezmenilo
Bez ohľadu na to, čo predvídajú niektorí disidenti, Katolícka cirkev nikdy nezmení svoju doktrínu týkajúcu sa manželstva. Toto Biblia potvrdzovala od svojej prvej knihy až po poslednú a cirkevné koncily to bránili v neprerušenej tradícii. „Manželstvo nie je len takým hocijakým vzťahom medzi ľudskými bytosťami,“ vysvetlila Kongregácia pre náuku viery. „[Manželstvo] ustanovil Stvoriteľ a dal mu jemu vlastnú prirodzenosť, základné vlastnosti a účel.“
Rovnaká kongregácia vyhlásila, že „žiadna ideológia nemôže vymazať z ľudského ducha istotu o tom, že manželstvo existuje len medzi mužom a ženou; je to vďaka tomu, že sa sebe navzájom osobne darujú a to riadnym a výlučným spôsobom smerujúcim k spoločenstvu osôb. Týmto spôsobom sa vzájomne zdokonaľujú, aby tak spolupracovali s Bohom na plodení a výchove nových ľudských životov“.
Nie je to pravda, ktorú by sme mali len vďaka nejakému špeciálnemu zjaveniu; [táto pravda] je zjavená v prirodzenom práve. „Učenie Cirkvi o manželstve a o komplementarite pohlaví opakuje pravdu, ktorá je zrejmá správne formovanému rozumu a ktoré ako také uznávajú všetky hlavné kultúry sveta.“
Satanov dym
Ako teda mohlo Írsko hlasovaním, ktoré dopadlo pomerom 2:1, vymeniť túto pravdu za lož? V roku 1968 pápež Pavol VI. vo svojom liste O ľudskom živote varoval, že oddeľovanie zjednocujúceho a plodivého rozmeru manželského objatia by v manželstve viedlo k degradovanému pohľadu na ľudskú sexualitu. Namiesto toho aby bol pohlavný styk v manželstve darovaním seba samého, stáva sa používaním druhého. Vyrábanie života v skúmavke či používanie tela tretej osoby ako prenosného púzdra pri náhradnom materstve nahrádza krásu nosenia detí.
Západná kultúra prijala všetky tieto veci v sexuálnej revolúcii a my sme teraz ochutnali jej horké ovocie. Hriech nás oddeľuje od Boha i od seba navzájom. Oddeľuje nás tiež od seba samých - od tela, duše a ducha. Roztrhali sme to, čo Boh chcel, aby bolo spojené.
Je toho však ešte viac. Pavol VI. v roku 1972 varoval, že „Satanov dym“ sa vplazil do vnútra Cirkvi. Je to tak. Čelíme skutočnej opozícii skutočného nepriateľa. Vo svojej hĺbke je útok na manželstvo diabolský.
Toto nie je rezignácia
Na Turíce si pripomíname zostúpenie Ducha Svätého na ranných učeníkov. Jedným z plodov tejto skúsenosti bola jednota. Diabolskú vojnu proti manželstvu môže rozptýliť nové vyliatie Ducha Svätého. Ovocím Ducha je jednota a my túto jednotu potrebujeme, aby sme prestáli to, čo je pred nami.
Vôbec žiadny zákon
Írske referendum stavia do konfrontácie verných kresťanov voči Írsku, Božie zákony proti zákonom padlých mužov. Pri takýchto konfliktoch musia veriaci nasledovať Boha a nie ľudí. Vo svojom liste z Birminghamského väzenia doktor Martin Luther King napísal: „...existujú dva druhy zákonov: spravodlivé a nespravodlivé. Bol by som prvým, kto by obhajoval poslušnosť voči spravodlivým zákonom. Človek má nielen právnu, ale aj morálnu povinnosť počúvať spravodlivé zákony.“ Potom potvrdil: „Naopak, človek má morálnu zodpovednosť neuposlúchnuť nespravodlivé zákony. Súhlasím som so svätým Augustínom, že „nespravodlivý zákon nie je žiadny zákon“.“
„Ako môže človek zistiť,“ spýtal sa, „či je daný zákon spravodlivý alebo nespravodlivý? Spravodlivý zákon je ľuďmi vytvorený zákon, ktorý je v súlade s mravným alebo Božím zákonom. Nespravodlivý zákon je zákon, ktorý je v harmónii s mravným zákonom“.
Írske referendum je nespravodlivý zákon, pretože sa to rovná celoštátnemu odvrhnutie prirodzeného práva. Skôr než by kultúry zničili prirodzené právo, ony sa rozbijú oň.
Keď sa celá krajina rozhodne slobodne odmietnuť prirodzené zákony a Boha tejto prirodzenosti, bude to mať následky.
Modlime sa, aby sa tieto dôsledky stali príležitosťou na to, aby smaragdový ostrov konal pokánie a vrátil sa k tomu, čo kedysi vedel a vyznával.