edit.ZuzanaS
RÍM, 29. máj 2015 – V pondelok sa na Gregoriánskej univerzite v Ríme konalo súkromné stretnutie organizované predsedami konferencií biskupov Nemecka, Švajčiarska a Francúzska. Onedlho, v októbri, sa uskutoční Synoda o rodine. Cieľom tohto stretnutia bolo jednoducho pritlačiť na uskutočnenie zmien v „pastoračnej službe“ týkajúcej sa svätého prijímania pre rozvedených a „znovu zosobášených“, ako aj prijímania katolíkov žijúcich v „stabilnom“ zväzku s osobou rovnakého pohlavia.
Tým pádom je samozrejme pod nátlakom aj tradičné učenie Cirkvi o tom, že antikoncepcia je zlá – konkrétnejšie encyklika Humanae vitae, ktorá je pokrokovými osobnosťami už dlho považovaná za príčinu dištancovania sa mnohých ľudí od Cirkvi za posledné polstoročie.
Hovorí sa, že niekoľko hlavných predstaviteľov pondelkového stretnutia dnes prijal aj pápež František.
Najviditeľnejšou osobnosťou stretnutia bol medzi 50-timi účastníkmi kardinál Reinhard Marx, ktorý je členom tzv. pápežovej „G9.“ Je známy aj svojou podporou „Kasperovej agendy“ a obranou „hodnoty“ homosexuálnych zväzkov. Nie všetci účastníci sú promotérmi radikálnych zmien pastorácie v Cirkvi, ale mnohí sú známi svojím liberálnym postojom.
Stretnutie malo úradný status vďaka prítomnosti arcibiskupa Georges Pontiera, pokrokového lídra Konferencie biskupov Francúzska, biskupa Markusa Büchela (Švajčiarsko) a Reinharda Marxa. Büchel, ktorý je priaznivcom kňazstva žien, bol pred zahájením Mimoriadnej synody citovaný hovoriac, že pápež František by nezmenil učenie Cirkvi, ani by sa nedotkol nerozlučiteľnosti manželstva, ale že si myslí, že by mohlo dôjsť k zmene postoja v rámci pastoračnej praxe v zhode s návrhom kardinála Kaspera: „Verím, že sa nám podarí urobiť krok vpred,“ ako sa vyjadril.
V mene predsedov konferencií biskupov však na stretnutie boli vytvorené pozvánky len pre niektorých biskupov, a teda iní o stretnutí ani nemohli vedieť.
Zúčastnili sa ho aj biskupi: Mons. Jean-Luc Brunin z Francúzska, ktorý bude zastupovať krajinu na nadchádzajúcej októbrovej Synode, Mons. Pontier z Marseilles a kardinál Vingt-Trois z Paríža. Prítomný bol aj Mons. Bruno Feillet z Reims, zástupca, ktorý je známy svojím postojom zástancu tradičného chápania manželstva a morálnej teológie.
Prítomní boli tiež teológovia, profesori, kňazi a aj členovia médií, ktorí boli pozvaní pod podmienkou, že nezverejnia podrobnú správu zo stretnutia, pričom mali získať akýsi náhľad o tom, čo bude predmetom diskusií Synody. Úplný zoznam prítomných bol zverejnený Edwardom Pentinom, uznávaným vatikánskym reportérom z National Catholic Register.
Konferencia prebiehala za zatvorenými dverami a účastníci nesmeli o stretnutí verejne rozprávať a najmä uvádzať, kto a čo povedal.
Stretnutie by zrejme ostalo utajené, keby Jean-Marie Guénois z francúzskeho denníka Le Figaro o tom 23. mája nepriniesol správu. Zdroje z Ríma hovoria, že tento únik nebol organizátormi plánovaný. Keď sa kardinálovi Reinhardovi Marxovi na odchode zo stretnutia na ulici zdravili, zdal sa byť nadmieru rozrušený a nervózny. Edward Pentin dodáva, že kardinál sa odvolával na to, že v rámci svojich „súkromných“ záležitostí mal plné právo tam byť.
Skutočnosť, že správa o stretnutí vyšla najavo únikom, pravdepodobne vysvetľuje, prečo Konferencia biskupov Nemecka zverejnila správu o stretnutí – tá však obsahovala menej informácií než samotná pozvánka naň. Formulácia správy – preložená na blogu Rorate caeli – neobsahuje zjavné revolucionárske vyjadrenia, no prízvukuje túžbu účastníkov o prístup k učeniu Cirkvi z nového stanoviska, vrátane „nových náhľadov z antropológie aj sociológie,“ a zároveň branie do úvahy nových spôsobov života, ktoré už vo „veľmi zložitej a pluralistickej spoločnosti viac nenasledujú tradičný vzorec.“ Správa viacerými spôsobmi poukazuje na princípy kardinála Kaspera a jeho prívržencov, ktorých cieľom je, pod zámienkou získania väčšej „dôveryhodnosti“ voči modernému človeku, opodstatnenie základných zmien v prístupe pastorácie.
Odpovediam laikov z Nemecka, Švajčiarska a Francúzska v dotazníkoch, ktoré boli v obehu tesne po Mimoriadnej synode o rodine, a ktoré sa pridržiavali smerníc kontroverzného dokumentu Lineamenta, sa dostalo náležitej pozornosti: väčšina z nich odhaľuje tragickú ignoráciu učenia Cirkvi a jej opodstatnenia.
Do úvahy sa brala jedine správa o stretnutí vychádzajúca z Konferencie biskupov Nemecka (preložená tu prostr. Rorate caeli), ktorá však podáva len málo informácií o konkrétnych diskusiách. Od účastníkov sa vyžadovalo, aby verejnosti necitovali vyjadrenia účastníkov menovite.
Niekoľko informácií o stretnutí si našlo cestu k tlači – za účelom podnietenia diskusií o tejto problematike. Marxisti by povedali, že je to „agit-prop“ – teda podnietenie diskusií v prospech revolučných návrhov.
Podľa Marca Ansalda z liberálneho talianskeho denníka La Repubblica niekoľko účastníkov podporilo uznanie homosexuálnych zväzkov Cirkvou, aby sa tak zastavilo ubúdanie manželstiev. „Inovatívne stanovisko. Nikto nenamietal. Konfrontácia ustupuje do úzadia,“ píše. Píše sa o tom aj v denníku Figaro, kde sa uvádza, že nikto z prítomných voči predstave uznania homosexuálnych zväzkov Cirkvou nenamietal.
Ansaldo pokračuje: „Je zjavné, že v pastorácii sme svedkami niečoho nového,“ poznamenal francúzsky monsignor. Profesorka teológie zdôraznila, že dlhšie životy „posúvajú hranice spoľahlivosti“: „V súčasnosti má však poriadok Cirkvi ďaleko od nemennosti. Po zlyhaní a opustení môže človek začať nový život s niekým druhým. Tieto problémy sa k nám dostávajú skrze učiteľov aj laikov.“ Ansaldo uvádza, že nasledoval potlesk a diskusia pokračovala.
Bol citovaný aj nemecký biskup: „,Dogmatici‘ tvrdia, že učenie Cirkvi je pevné. Ale vývoj predsa existuje. A hovoriac o sexualite, toto napredovanie potrebujeme.“
Švajčiarsky kňaz a učiteľ hovorí o „pohnútkach a túžbe,“ „maznaní sa, bozkoch a sexuálnom styku v zmysle ,stretnutia sa,‘“ píše Ansaldo. Citovaný bol aj Freud: „Nedostatok sexuality môžeme prirovnať k hladu alebo smädu.“ Rečník dáva prednosť formulovaniu požiadavky styku v zmysle „Túžiš po mne?“ „To je spôsob, akým môže byť sexuálna túžba po druhom človeku spojená s láskou.“
Podľa slov Ansalda pokračovalo stretnutie diskusiou o svätom prijímaní pre znovu zosobášených („Ako to môžeme odmietnuť; akoby to bolo potrestanie pre tých, ktorí zlyhali a ktorí si našli nového partnera, s ktorým začali nový život?“) Pokiaľ ide o utrpenie detí týchto rozvedených osôb, kňaz sa vyjadril: „V spovediach často počujeme adolescentov obviňujúcich sa z rozvodu svojich rodičov. Ich oddelenie však niekedy môže situácii prospieť.“
„Všetky tieto slová znejú revolučne, keď ich počujete vychádzať z úst mužov nosiacich kňazské rúcha,“ vyjadril sa Ansaldo.
Znejú tiež ako dobre zvážená provokácia.
Jednou z tém stretnutia bolo aj vyslovenie požiadavky o novú „teológiu lásky,“ v ktorej je „sexualita“ chápaná ako „vyjadrenie lásky,“ pričom je potrebný ďalší „rozvoj“ tejto záležitosti. „Ako môžu byť rôzne formy lásky posudzované morálnou teológiou rôznym spôsobom? Aká je ,pridaná hodnota‘ sviatostného manželstva v porovnaní s inými spôsobmi života?“ písalo sa na pozvánke pondelkového stretnutia.
Táto požiadavka, že Cirkev potrebuje novú „teológiu lásky,“ tak redukuje „teológiu tela“ sv. Jána Pavla II. len na zanedbateľnú veličinu. Rovnako poukazuje na jasnú túžbu „vyradiť z hry“ učenie dokumentu Humanae vitae, ktorého obrovským a do hĺbky prenikajúcim komentárom a základom je Teológia tela.
Tento názor bol posilnený aj prítomnosťou predsedníčky Národného úradu pre rodinu a spoločnosť Konferencie biskupov Francúzska (CEF), Monique Baujardovej. Jej funkčné obdobie v CEF sa blíži ku koncu: vo Francúzsku je známa ako oponentka dokumentu Humanae viate a podporuje tiež „právo na potrat.“ Na stretnutí bol prítomný aj otec Eberhard Schockenhoff, nemecký špecialista a prominentný advokát pre zmenu pastorácie: nielenže podporuje klerikov – homosexuálov, ale je tiež známy svojou kritikou voči encyklike Humanae vitae.
Je zjavné, že skupina pokrokových, ktorí verili v „zmanipulovanie“ minuloročnej októbrovej Mimoriadnej synody, sa nehodlá tak rýchlo vzdať. Naopak, pondelkové stretnutie je dôkazom, že za účelom väčšej agitácie a získania podpory pracuje priamo v centre cirkevného diania.
A potrebuje k tomu aj médiá. Edward Pentin cituje pozorovateľa, ktorý o zaslaní pozvánok aj médiám predpokladal, že „ich využijú na propagovanie agendy tejto problematiky v rámci diskusií počas týždňov smerujúcich k nadchádzajúcej Synode.“
A verní katolíci majú určite povinnosť tomu nepodľahnúť.