Zmätok v nemeckej katolíckej cirkvi: interview s Mathiasom von Gersdorffom

1,525
Kultúra života

Nemecký katolícky novinár a pro-life aktivista Mathias von Gersdorff sa rozprával s LifeSiteNews o nedávnom rozruchu, ktorý vyvolal dokument od prominentnej katolíckej organizácie v Nemecku (ZdK), ktorý navrhoval zmenu cirkevného učenia o rozvode a homosexualite.

1) Akú dôležitú úlohu hrá ZdK v rámci nemeckej Katolíckej cirkvi?

„Ústredná komisia nemeckých katolíkov“ alebo „Zentralkomitee der deutschen Katholiken“ má dôležitú históriu. V 19. storočí boli ľudia z dôvodu prenasledovania katolíkov v Prusku [tzv. Kulturkampf] nútení sformovať sa do organizácií občianskeho práva, pretože tieto bolo ťažšie postihovať prostredníctvom protikatolíckych zákonov Bismarckovej vlády. ZdK bola vytvorená so zámerom mať centrálnu organizáciu. Pôvod ZdK je preto dobrý. Ale na neštastie, ako plynul čas a osobitne, keď sa perzekúcie stali minulosťou, v ZdK začali prevládať dve vlastnosti: autonomistický prístup a prakticky žiadny odstup od nekatolíckeho sveta. Dnes ZdK často reprezentuje viac záujmy politickej strany ako Katolíckej cirkvi a niekedy dokonca útočí na učenie Cirkvi. 

Vrátim sa k vašj otázke: ZdK je dôležitá, pretože biskupi, alebo prinajmenšom väčšina z nich, túto organizáciu pokladajú za najdôležitejší hlas katolíckych laikov. Aj mainstreamové médiá ich tak vnímajú.

Ale nie sú veľmi dôležití v zmysle, že by ovplyvňovali bežných katolíkov, ktorí chodia každú nedeľu do kostola. ZdK zastupuje organizovaný katolicizmus: zamestnávateľské organizácie, mládežnícke organizácie s cirkevným uznaním a pod.

2) Kto sú jeho predstavitelia?

ZdK je v podstate parlament s 226 členmi, väčšina z nich sú delegáti katolíckych organizácií. Veľké percento tiež tvoria zástupcovia politických strán alebo občianskej spoločnosti. 84 členov je volených na úrovni farností. Kvôli tomu je tam veľký vpyv technokratov a politikov a ako som už spomenul, majú tendenciu reprezentovať iné záujmy ako tie skutočne katolícke. Z toho dôvodu ZdK pravidelne roztrpčuje konzervatívnych katolíkov, ktorí chcú, aby sa nasledovalo cirkevné učenie.

3) V zásade hovoríte, že ZdK v skutočnosti nereprezentuje katolíckych laikov v Nemecku.

Presne. Reprezentujú to, čo v Nemecku nazývame „Räte und Verbandskatholizismus.” Vo vašom jazyku by to bolo niečo ako „technokrati a aparatčíkovia,“ ľudia, ktorí majú dôležité miesta v správnom aparáte.

4) Povedali by ste, že nedávne vyhlásenie ZdK, že morálne učenie Cirkvi a jej prax by mala byť liberalizovaná, reprezentuje skutočné postoje väčšiny nemeckých katolíckych laikov?

Je známe, že v Nemecku čelíme veľkej kríze viery. Mnohí katolíci veria iba vo fragmenty z celej katolíckej viery a jej učenia. Možno, že ZdK reflektuje, čo si títo katolíci myslia. Ale v skutočnosti väčšine týchto takzvaných katolíkov je absolútne jedno, čo ZdK hovorí.

Keď sa ale zameriate iba na katolíkov, ktorí praktizujú svoju vieru: je to zhruba 10-12 percent ľudí, ktorí chodia každú nedeľu do kostola. Tam ZdK predstavuje pri najlepšom najliberálnejších katolíkov. Na neštastie, títo liberáli sú oveľa aktívnejší a majú záujem na získaní vplyvu. Tí zbožnejší chodia do kostola, aby slávili Svätú omšu, nie aby sa nevyhnutne dostali do konfliktu s liberálmi. 

5) Ako by ste opísali situáciu Katolíckej cirkvi v Nemecku? Je silná opozícia voči kardinálovi Marxovi a jeho liberálnym tendenciám?

Posledné vyhlásenie ZdK ohľadom „Synody o rodine“ v októbri tohto roku bolo tak veľmi proti učeniu Cirkvi o sexualite, manželstve a rodine, že pohoršilo veľa ľudí. Vďaka Bohu mnohí biskupi tiež zareagovali a postavili sa na správnu stranu. Prvý bol Stefan Oster z Passau a o niekoľko dní neskôr ešte päť ďalších, ktorí zaslali list na podporu biskupa Ostera.

Takisto mnohí laici vnímajú, že sa začala skutočná revolúcia. Veľa konzervatívnych spisovateľov silne kritizovalo ZdK. Zdvihla sa vlna protestu. Myslím si, že to je dôvod, prečo kardinál Reinhard Marx, biskup Franz-Josef Overbeck (Essen) a biskup Stephan Ackermann (Trier), ktorí zjavne patria k liberálnym frakciám, odmietli niektoré z vyhlásení ZdK jemne prísnou kritikou. Myslím, že vnímali formáciu silne konzervatívnej vlny v Nemecku.

6) Čo myslíte, koľkí z 27 nemeckých biskupov sú v opozícii voči kardinálovi Marxovi?

Šesť je otvorene za tradičné učenie: Stefan Oster, Rudolf Voderholzer (Regensburg), Wolfgang Ipolt (Görlitz), Konrad Zdarsa (Augsburg), Friedhelm Hoffmann (Würzburg) a Gregor M. Hanke (Eichstätt).

7) Ako hodnotíte stretnutie organizované biskupskými konferenciami Nemecka, Francúzska a Švajčiarska, ktoré sa udialo v Ríme 25. mája ohľadom nadchadzajúcej Synody o manželstve a rodine? A aká bude úloha nemeckých biskupov na tejto Synode biskupov o rodine?

Čo sa týka Nemecka, sme v nasledovnej situácii: delegácia pozostáva z kardinála Marxa a biskupov Heinera Kocha (Dresden-Meißen) a Franz-Josefa Bodeho (Osnabrück). Všetci traja sú liberáli a otvorení ceste, ktorú navrhol kardinál Walter Kasper vo svojom prejave na konzistóriu. To znamená, že nemecká delegácia je jediná 100 percentne liberálna delegácia na nadchádzajúcej Synode o rodine.

8) Aké sú dôsledky zavedenia nového Cirkevného pracovného zákonníka v Nemecku, podľa ktorého „znovu zosobášení“ rozvedení a aktívne homosexuálni ľudia, ktorí nežijú podľa učenia Cirkvi, môžu pracovať v cirkevných inštitúciách? Doteraz takmer nezaznela debata na tému dôsledkov, morálnych ale aj praktických (výhody zdravotného poistenia a finančných plnení pre homosexuálnych partnerov, deti v homosexuálnych zväzkoch a pod.).

Čo sa týka plánovaných zmien, neexistujú už žiadne automatické procedúry, ktoré by viedli k prepusteniu ľudí, ktorí sa rozvádzajú alebo vstupujú do „občianského partnerstva.“ Cirkevný pracovný zákonník týmto spôsobom aplikuje reformy, ktoré by liberálni biskupi ako kardinál Reinhard Marx radi videli schválené na Synode o rodine, ktorá sa schádza v októbri roku 2015. Týmto krokom môže cirkevná hierachia vykonať takéto reformy vo svojich diecézach (každá diecéza musí zaviesť tieto zmeny osobitne a niektoré už vyhlásili, že nebudú prispôsobovať svoje pracovné štruktúry „sexuálnej revolúcii“).

Morálne implikácie sú enormné, pretože tento krok prišiel bez akejkoľvek reálnej nutnosti. Žiadna občianska autorita nevytvárala na Cirkev tlak, prinajmenšom nie otvorene. Biskupi teraz vydávajú signál, že ne je problémom žiť podľa „sexuálnej revolúcie“ namiesto podľa učenia Cirkvi. V situácii, keď je Cirkev najväčším zamestnávateľom v Nemecku, vrátane všetkých jej nemocníc, škôl, domovov dôchodcov, predškolských zariadení atď, táto navrhovaná reforma predstavuje skutočnú sociálnu revolúciu. Je to sekularizácia, ktorú si sama vybrala. Toto je niečo, čo nebol schopný dosiahnúť ani sám Napoleon.

Ako vidíte v debatách pred Synodou o rodine, veľká väčšina kléru už viac nemá odvahu a presvedčenie obhajovať plné učenie Cirkvi o manželstve a sexualite. Namiesto toho sú ochotní prispôsobovať sa svetu, ktorý sa stále viac a viac formuje v rozpore s učením Cirkvi.