Pápež František potvrdil, že blahoslavení Louis a Zélie Martinovci, rodičia svätej Terézie z Lisieux, budú svätorečení v Ríme 18. októbra počas Synody o rodine.
Martinovci budú vôbec prvými manželmi v dejinách Cirkvi, ktorí budú svätorečení v rovnakom čase.
Dekréty nevyhnutné pre ich svätorečenie pápež František schválil počas konzistória biskupov v pápežskom paláci vo Vatikáne.
Začiatkom tohto roku pápež vydal dekrét o tom, že „predpokladaný zázrak“ uzdravenie dievčatka, známeho ako Carmen, ktoré sa narodilo predčasne 15. októbra 2008, bol platne pripísaný príhovoru blahoslavených Louisa a Zélie Martinovcov.
Podľa podporovateľov kauzy svätorečenia Martinovcov išlo v prípade dievčatka v španielskej arcidiecéze Valencia o zázrak. Toto dieťa sa narodilo o tri mesiace skôr s niekoľkými život ohrozujúcimi komplikáciami vrátane ťažkého krvácania do mozgu.
Keď doktori rodičom povedali, že ich dcéra má len malú nádej, pár sa spolu s rodinou a priateľmi modlil za svoju dcéru k Martinovcom. Nielenže dievčatko prežilo, ale teraz je úplne zdravé.
Otec Antonio Sangalli, OCD, taliansky karmelitánsky rehoľník, ktorý je vice-postulátorom kauzy svätorečenia Louisa a Zélie, poznamenal: „Takto sa začalo ozajstné a intenzívne spoločenstvo modlitby zložené z rodiny, priateľov a obyvateľov kláštora Serra, pričom sa všetci zúčastnení modlili za malú Carmen, ktorá bojoval s istou smrťou.“
Otec Sangalli poznamenal, že len čo začala novéna modlitieb, dieťaťu sa začal zlepšovať stav. Toto zlepšenie napokon vyvrcholilo v jej „úžasnom uzdravení, ktoré nemá akékoľvek lekárske vysvetlenie".
V správe o prešetrovaní „predpokladaného zázraku“ otec Sangalli zdôraznil, že „dieťa podstúpilo sériu vedeckých testov“, ktoré zistili, že „nemá žiadne následky z krvácania do mozgu, ktorým trpelo“.
Otec Sangalli počas zasadnutia tribunálu vyšetrujúceho zázrak uviedol, že „bolo vypočutých osemnásť svedkov: Carmenini rodičia a starí rodičia, jej učiteľka, kňaz, štyri karmelitánky z kláštorav Serre a osem lekárov“.
Vedúci sudca tribunálu, monsignor Ennio Apeciti, povedal, že všetci ôsmi doktori „súhlasili s tvrdením, že kvôli vážnym zdravotným problémom dievčatko malo [medicínsky povedané] zomrieť. Všetci lekári boli ohromení tým, že Carmen prežila. Boli tiež presvedčení, že jej stav mal zanechať veľké a trvalé fyzické a psychické následky“.
Monsignor Apeciti poznamenal, že lekári boli ohúrení Carmeniným „náhlym, úplným a trvalým“ uzdravením, ako aj tým, že dnes je „úplne zdravá“.
Na záver vyšetrovania Carmeninho uzdravenia, otec Sangalli vyzval veriacich, aby „mocne opakovali, že Martinovci sú špeciálnym manželstvom, príkladom pre naše dnešné rodiny. Sú učiteľmi v oblasti viery, výchovy k domácej, cirkevnej a spoločenskej svätosti“.
Dátum kanonizácie Louisa a Zélie Martinovcov (18. október) sa kryje s tohtoročnou Synodou o rodine nesúcou sa v téme „Povolanie a poslanie rodiny v Cirkvi a v modernom svete“. Tá sa bude vo Vatikáne konať od 4. do 25. októbra.
Anticipačnou udalosťou tejto kanonizácie je aj otvorenie kauzy štvrtého člena rodiny Martinovcov, sestry svätej Terézie, Leonie. To sa konalo 2. júla; oficiálne ho otvoril biskup Jean-Claude Boulanger z Bayeux-Lisieux v kaplnke kláštora Navštívenia v Caen, vo Francúzsku, kde Leonie prijala rádové meno sestra Františka Terézia, a kde žila od svojich 35 rokov až do svojej smrti (1941) vo veku 78 rokov.
Otec Sangalli, ktorý je teraz Leoniným postulátorom, pre Catholic News Agency uviedol, že „hoci bola trikrát vylúčená z kláštora, dosiahla svoj cieľ stať sa rehoľníčkou, čo dokazuje, že ak vytrváme, môžeme plniť Božiu vôľu“.
Webové stránky venované Leonie Martinovej uvádzajú, že Leonie bola od detstva chorá, týraná slúžkou, vylúčená zo školy, izolovaná v rámci svojej rodiny, a že sa trikrát pokúsila o rehoľný život, kým sa jej to v roku 1899 vo veku 35 rokov podarilo a bola prijatá v kláštore Navštívenia v Caen.
Keď Leonie našla domov v kláštore Navštívenia Panny Márie, napísala: „Som veľmi šťastná, taká šťastná, ako je to len na tejto zemi možné. Keď sa pozriem späť do svojej minulosti, až do svojho najranejšieho detstva, a porovnám ten čas s týmto, som ohromená vďačnosťou Srdcu Ježišovmu, ktoré ma zahrnulo toľkou láskou, a ktoré ma umiestnilo do tejto najkrajšej predsiene neba, kde budem žiť a umierať.“