Keď sa v roku 1971 v Show Dicka Cavetta objavili John Lennon a jeho manželka Yoko Ono, pustili sa do vtedajšieho veľkého strašiaka: preľudnenia.
„Ja tomu naozaj neverím,“ povedal Lennon svojím typickým beatlesáckym liverpoolskym prízvukom. „Myslím si, že nech sa stane čokoľvek, vyváži sa to samo... Rečiam typu, že je nás tu už dosť a že nebude dosť miesta na bývanie pre nás všetkých... v také veci neverím.“
Bolo to veľmi alternatívne vyhlásenie, alternatívne aj pre samotnú alternatívnu kultúru. Všetci odborníci vtedy varovali, že naša planéta nás už viacerých neznesie. Nikto však pred tým nevaroval hlasnejšie než stanfordský biológ doktor Paul Ehrlich svojím prudkým bestsellerom: „The Population Bomb“ (Populačná bomba).
„Boj za nakŕmenie celého ľudstva sa končí,“ oznamuje Ehrlich na úvodnej stránke svojej knihy a predpovedá „úplné zrútenie schopnosti planéty vyživiť ľudstvo“, čo povedie k hladomoru stoviek miliónov ľudí. Povedal, že polovica Američanov zomrie na konci osemdesiatych rokov; India a Čína podľahnú autodeštrukcii a do roku 2000 prestane existovať Anglicko. „Niekedy v najbližších pätnástich rokoch,“ predpovedal sebaisto Ehrlich rok pred Lennonovým vystúpením v Show Dicka Cavetta, „príde koniec.“
Odvtedy ubehlo už štyridsaťpäť rokov a v súčasnosti máme dvojnásobný počet ľudí, aký Ehrlich predpokladal, že treba na prekročenie únosnej kapacity Zeme. Koniec neprišiel a Anglicko akosi záhadne ešte stále existuje.
New York Times tento mesiac urobil prekvapujúco poctivý krok – poodhalil strašiaky preľudnenia. Na videu pripojenom k článku vystupuje Stewart Brand, bývalý Ehrlichov žiak, ktorý je v súčasnosti jeho kritikom, a ktorí pomáhal spopularizovať jeho teóriu a zohral hlavnú úlohu pri presadzovaní kontroly populácie v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch.
Vo videu Brand uznáva, že „obavy obyvateľstva sa stali mizantropickými“. Poukázal na to, že ľudia vzali vážne dokonca aj Ehrlichov návrh obohacovať verejnú vodu látkami pôsobiacimi proti plodnosti.
Brand spolu s Ehrlichom viedol hnutie Američanov, ktorí si k srdcu vzali jeho výzvu k „systému stimulov a sankcií“, ktorými by sa znížil počet pôrodov, a to dokonca aj „donucovaním, ak by dobrovoľné metódy zlyhali“. Ehrlich a jeho stúpenci navrhovali „ocenenia zodpovednosti“ pre bezdetné manželstvá, vysoké dane pre rodiny s viac než tromi deťmi, ba dokonca aj „čiernu listinu ľudí, firiem a organizácií, ktoré poškodzujú záujmy populačnej kontroly“.
Avšak myšlienky Ehrlichovej knihy sa zakorenili aj v iných častiach sveta. V priebehu sedemdesiatych rokov sa indická vláda zaviazala ku programu populačnej kontroly, ktorého výsledkom bolo viac než osem miliónov chirurgicky sterilizovaných žien. Nespočetné množstvo týchto postupov bolo vykonaných bez dobrovoľného súhlasu a mnohé viedli k úmrtiu. Podľa slov jedného indického úradníka plánovaného rodičovstva, sa s pacientmi „zaobchádzalo ako s dobytkom“. Ešte drastickejšie opatrenia urobila Čína svojou neslávnou politikou jedného dieťaťa.
No i tak to nezastavilo populačný výbuch. Brand tvrdí, že sa to podarilo pokrokom v poľnohospodárstve a v ekonomike rozvojových krajín – teda posunu, ktorý Ehrlich nikdy nepredvídal, a ktorý znemožňuje jeho svetonázor. A tak v súčasnosti, aj napriek tomu, že sa počet obyvateľov zvýšil o štyri miliardy, trpí dnes extrémnou chudobou či hladom menej ľudí než tomu tak bolo v čase, keď Ehrlich písal svoju knihu.
Indická ekonómka Gita Senová pre The Times vysvetlila, prečo Ehrlichove predpovede zlyhali. „Existuje akási tendencia aplikovať na ľudské bytosti rovnaký druh modelov, aké platia pre svet hmyzu.“ Aký je však rozdiel? My nie sme hmyz. „Ľudské bytosti sú vedomé bytosti; a ako také robíme všetky možné vecí, ktorými meníme svoj osud“.
Samozrejme, to, čo Senová nazýva „osudom“, by sme my kresťania nazvali prozreteľnosťou. Božie riadenie sa sčasti prejavuje aj v tvorivosti a inováciách ľudí, ktorí v niečom vynikajú; tie môžu byť použité tak na zlo, ako aj na dobro. Stručne povedané, kresťania sa na ľudské bytosti pozerajú ako na nositeľov [Božieho] obrazu, a nie ako na hmyz. Iróniou je, že nám to niekedy musí pripomenúť Beatlesák.