V Záverečnej správe Synody o rodine 2015 zvíťazilo učenie Cirkvi o homosexualite na úkor homosexuálnej loby.
Aj keď sa posledné dva roky diskusia okolo Synody zameriavala predovšetkým na otázku svätého prijímania pre rozvedené a opätovne civilne zosobášené osoby, niektorí túto otázku chápu ako niečo viac: ako zadné dvierka pokusu legitimizovať neregulérne zväzky vrátane homosexuálnych vzťahov. Napríklad kardinál George Pell z Austrálie v minulom roku problém svätého prijímania nazval zámienkou. „Prijímanie pre tých, ktorí sa rozviedli a uzavreli nový sobáš, je pre niektorých z týchto osôb – v skutočnosti ich je len zopár, určite nejde o väčšinu synodálnych otcov - len špičkou ľadovca. Je len zásterkou. Oni chcú širšie zmeny, chcú uznanie civilných a homosexuálnych zväzkov.“
Argumentuje sa tým, že povolenie svätého prijímania tým, ktorí žijú vo sviatostne neplatnom manželstve, by bolo v istom zmysle legitimizáciou objektívne cudzoložného zväzku. A ak sa teda budú tolerovať v Cirkvi cudzoložné zväzky, tak prečo nie aj ostatné neregulárne zväzky? [Prečo netolerovať] život nezosobášených párov v spoločnej domácnosti alebo partnerstvá osôb rovnakého pohlavia?
Pozoruhodnou vecou na tohtoročnej Synode bola prítomnosť odvážnejšej a priamejšej diskusie na tému homosexuality. Pred začatím Synody poľský kňaz o. Krzysztof Charamsa, člen Kongregácie pre náuku viery, zacítil priaznivý vietor a verejne vyhlásil svoju aktívnu homosexualitu. Vydal tiež 10 bodový manifest. Ten obsahoval body, v ktorých od Cirkvi žiadal, aby zmenila svoje učenie a prístup k homosexualite. Hoci ho Vatikán okamžite odstránil z jeho postu a následne bol suspendovaný aj vo svojej domovskej diecéze v Poľsku, veriaci zaznamenali túto nehanebnú a verejnú propagáciu homosexuálnej agendy, ktorá vyšla zo strany vysoko postaveného kňaza v Kúrii.
Táto priamočiarosť sa odrazila aj vo verejných vystúpeniach niektorých synodálnych otcov. Medzi také patrili ohromujúce pripomienky arcibiskupa Blasea Cupicha zo Chicaga, ktorý na tlačovej konferencii povedal, že by sa sväté prijímanie malo dávať aj aktívnym homosexuálom, čo bol prvý takýto návrh počas akýchkoľvek synodálnych diskusií za posledné dva roky.
Jeden z členov komisie pripravujúcej Záverečnú správu bol tajomník a arcibiskup Bruno Forte, ktorého najviac „preslávilo“ jeho osobné vloženie kontroverzného homosexuálneho odseku do minuloročnej Priebežnej správy, čo si svetské médiá mylne vyložilo ako znak toho, že Cirkev v tejto veci „mení“ svoje učenie. „Homosexuáli majú dary a vlastnosti, ktoré môžu ponúknuť kresťanskej komunite. Sme schopní privítať týchto ľudí a zaručiť im viac priestoru v našich komunitách? Často chcú stretnúť Cirkev, ktorá im ponúkne srdečný domov“ (50).
Obavy katolíckych veriacich vzbudila skutočnosť, že tento arcibiskup spolu s ostatnými prelátmi akceptujúcimi homosexualitu (ako napr. kardinál Oswald Gracias, kardinál Donald Wuerl, kardinál Oscar Rodriguez Maradiaga a iní) v pomere sedem ku trom prečíslili vo výbore pripravujúcom Záverečnú správu menšinu ortodoxných prelátov. Veriaci sa teda obávali toho, že by sa ich homosexuálne názory mohli objaviť i v Záverečnej správe. Keď sa k tomu pridá skutočnosť, že arcibiskup Forte údajne vypracúval konečný dokument sám, pričom len používal vstupy ostatných, situácia vyzerala obzvlášť znepokojujúco.
Ak však aj preláti akceptujúci homosexualitu – či už tí, v rámci výboru pripravujúceho Správu alebo aj tí, ostatní, v širšom kruhu Cirkvi – dúfali, že na tejto Synode dosiahnu nejaký posun v tejto veci, v Záverečnej správe sa im to nepodarilo. Problému homosexuality je venovaný len jeden odsek a ten opäť opakuje učenie Cirkvi. Obsahuje tiež výrazy, ktorými sa rozhodne odsudzujú „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia. (Nasledovný text je prekladom anglického pracovného prekladu ChurchMilitant.com):
76. Cirkev si utvára svoj postoj podľa Pána Ježiša, ktorý svoju nekonečnú lásku ponúkol každému človeku bez výnimky (MV 12). Rodinám, ktoré zažívajú skúsenosť s homosexuálnymi osobami, Cirkev opätovne predkladá tvrdenie, že dôstojnosť každého človeka sa má – bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu – rešpektovať a má sa prijímať s úctou a opatrnosťou, aby sa tak vyhlo„akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie“ (Kongregácia pre náuku viery, Úvahy o návrhoch na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami 4). Zvláštna pozornosť by sa mala venovať sprevádzaniu rodín s homosexuálnymi osobami. Návrhy, aby sa zväzok medzi homosexuálnymi osobami dal na tú istú úroveň, na akej je manželstvo, [nie je možné schváliť, pretože] „pokiaľ ide o homosexuálne zväzky a Boží zámer s manželstvom a rodinou, neexistuje nijaký dôvod na ich prirovnávanie alebo na vytváranie analógií, ani len vzdialených“ (tamtiež). Synoda sa domnieva, že je v každom prípade úplne neprijateľné, aby boli miestne cirkvi v tejto veci pod nejakým tlakom a aby medzinárodné organizácie podmieňovali finančnú pomoc chudobným krajinám zavedením právnych predpisov, ktorými by sa zriaďovalo „manželstvo“ medzi osobami rovnakého pohlavia.
Úvodné riadky hovoria to, čo Cirkev hovorila vždy: že s tými, ktorí trpia príťažlivosťou k osobám rovnakého pohlavia, by sa malo zaobchádzať s rovnakou úctou a rešpektom ako s inými a rodiny s homosexuálnymi členmi by mali byť pastoračne vedené podľa učenia Cirkvi.
Posledná veta nadväzuje na odsúdenie toho, čo pápež František nazval „ideologickou kolonizáciou“. Ide o pokus silných západných krajín presadiť svoju liberálnu agendu v krajinách Tretieho sveta tým, že pomoc týmto národom podmieňujú celoštátnym prijatím „ich agendy“. František pred týmto trendom varoval už v januári, keď novinárom na palube pápežského lietadla vracajúceho sa z Filipín povedal, že ideológiami, akou je napríklad „gender ideológia“ a iné antikatolícke ideológie, sa podmieňuje západná pomoc chudobným krajinám. „Títo ľudia vystúpia s myšlienkou, ktorá nemá nič, vôbec nič spoločné s daným národom. [...] A potom touto myšlienkou kolonizujú ľudí tak, aby zmenili alebo chceli zmeniť svoju mentalitu alebo svoje štruktúry,“ povedal.
Skupina štyridsiatich piatich afrických biskupov nedávno vydala „Spoločné vyhlásenie“ proti takejto ideologickej kolonizácii. Toto uvádza nasledovné:
Agenti civilizácie smrti používajú nejasný jazyk, pričom zvádzajú tých, ktorí majú právomoc rozhodovať a tiež celé populácie, aby ich spravili svojimi partnermi pri dosahovaní ich ideologických cieľov. Do partnerstva priberajú mnohých a sú v tom skutočne majstrami. Využívajú chudobu, slabosť a nevedomosť, aby národy a vlády podrobili svojmu vydieraniu.
Zdá sa, že napriek celoročným machináciám zo strany silných kardinálov a biskupov, ktorí sa snažili vložiť do tohtoročnej Synody tón viac naklonený homosexualite, do značnej miery v Záverečnej správe zlyhali. Táto porážka je naozaj výraznejšia, než tá z vlaňajška, pretože konečný výsledok Záverečnej správy nie je ničím iným než potvrdením učenia Cirkvi. A stalo sa tak napriek tomu, že homosexuálna agenda po celom svete napreduje a homosexuálne „manželstvá“ sa stávajú legálnymi v jednom národe za druhým zdanlivo úchvatným tempom. [A dopadlo to takto aj napriek tomu], že sa na tohtoročnej Synode vyskytlo viacero odvážnejších a homosexualite naklonených diskusií. A tiež napriek tomu, že sa na kľúčových miestach nachádzali vplyvné osoby z tajného spolku podporujúceho homosexualitu.