Arcibiskup Wilton Gregory z atlantskej arcidiecézy slávil v nedeľu popoludní omšu pre skupinu, ktorá podporuje akceptáciu a legitimizáciu homosexuálnych aktov a transgenderizmu.
Skupina s názvom Fortunate and Faithful Families (v preklade „Šťastné a verné rodiny“) je jednou z niekoľkých skupín, ktoré o sebe vyhlasujú, že sú síce katolíci, ale otvorene nesúhlasia s katolíckym učením o homosexualite. Skupina sa stotožňuje so skupinami ako Dignity USA, New Ways Ministers a s inými katolíkmi, ktorí sa otvorene kriticky stavajú voči cirkevnej náuke.
Druhý ročník duchovnej obnovy skupiny Fortunate Families sa konal na atlantskom diecéznom úrade. Aribiskup Gregory celebroval omšu a kázal. Minulý rok sa arcibiskup takýmto spôsobom zúčastnil na prvej diecéznej obnove skupiny Fortunate families. The Georgia Bulletin, arcidiecézny časopis, opisuje toto podujatie ako [akciu, ktorá podporuje] „lásku a prijatie našich LGBT detí, posilňuje rodiny vo viere a povzbudzuje k tomu, aby prostredie v našich katolíckych kostoloch bolo voči nim prívetivé“.
Organizáciu Fortunate families v roku 1992 založili manželia Casey a Mary Ellen Lopatovci ako Službu pre katolícke homosexuálne a lesbické rodiny. Vstupný kapitál a pomoc získali od Matthewa Clarka, emeritného biskupa Rochesteru z New Yorku, ktorý presadzoval kontroverzné postoje vo veci homosexuality; od sestry Jeannine Gramickovej, katolíckej rehoľnej sestry a LGBT aktivistky, ktorú Vatikán odsúdil a ktorá obhajovala kňazské svätenia žien; aj od otca Roberta Nugenta, ktorý je tiež aktivistom LGBT a ktorý spolu so sestrou Gramickovou založil disidentskú organizáciu New Ways Ministry. Organizáciu New Ways Ministry napomenula aj americká biskupská konferencia za to, že zastávala názory, ktoré boli v rozpore s katolíckou náukou.
Forutnate families vlastne tvrdí, že Boh stvoril ľudí ako heterosexuálov, bisexuálov, homosexuálov alebo transsexuálov. Hovorí, že ak ich teda takto stvoril Boh, potom môžu a musia konať podľa svojej sexuálnej orientácie - bez ohľadu na to, čo hovorí Katolícka cirkev. Sú presvedčení, že môžu zastávať takýto názor a pritom sa stále nazývať katolíkmi.
Casey Lopata nedávno opísal svoje skúsenosti so svojím „homosexuálnym“ synom a s tým, čomu sa naučil počas cesty k prijatiu jeho homosexuality:
„Jednoducho som „vedel“, že homosexualita nie je v poriadku. Bodka. Žiadny hriech nebol horší ako homosexualita. [...] Keď sa na to spätne pozerám, uvedomil som si, že som si takýto postoj osvojil postupne a nenásilne. Vďaka negatívnym cirkevným a spoločenským správam, ktoré boli buď zjavné a/alebo podprahové... sa mi to dostávalo do mysle.“
Potom pokračuje neuveriteľným tvrdením, že homosexuálne sexuálne úkony nie sú vždy hriešne a dokonca môžu byť v niektorých prípadoch potrebné.
„Homosexuálne úkony nie sú nutne hriešne (a to aj v tom prípade, že ich Cirkev považuje za objektívne zlé. Takýto úkon však nie je hriechom pre človeka, ktorý je úprimne presvedčený, že to – pre neho – nie je zlé). [...] Ak je Jim presvedčený, že to, že fyzicky vyjadruje svoju orientáciu pre neho nie je zlé (aj keď z objektívneho hľadiska sa to považuje za zlé), potom nielenže má právo niečo také urobiť, ale ak nebude podľa tohto svojho svedomia konať, riskuje odsúdenie.“
Atlantská pobočka „Šťastných rodín“ tvrdí, že má členov, ktorí sú mimoriadnymi vysluhovateľmi Eucharistie, kostolníkmi, katechétmi, ktorí učia dospelých pripravujúcich sa na prijatie sviatostí, lektormi Bratstva kresťanského vyučovania (angl. Confraternity of christian doctrine) a inými aktívnymi členmi farnosti.
Nič z toho však neprekvapuje, keďže arcibiskup Wilton Gregory je vo svojej arcidiecéze dlhodobým zástancom homosexuálnej agendy.
Organizáciám New Ways Ministry a DignityUSA poskytol trvalé útočište v atlantskej svätyni Nepoškvrneného počatia Panny Márie. A to napriek tomu, že týmto organizáciám viacerí katolícki biskupi vyslovili nedôveru kvôli tomu, že sa otvorene stavajú proti učeniu Cirkvi. Neurobil nič pre to, aby zástupcom a farníkom tejto svätyne zabránil, aby v Atlante prevádzkovali homosexuálny stánok a homosexuálny „pride“ pochod.
V liste, ktorý bol minulý rok zverejnený v The Georgia Bulletin, arcibiskup Gregory priniesol svoje dojmy zo svojho prvého stretnutia so „Šťastnými rodinami“. To sa udialo v septembri 2013:
„Jazyk, ktorý Cirkev používa, keď hovorí o sexuálnej orientácii [svojich detí] je často neprívetivý a odsudzujúci. Títo rodičia opakovane hovoria, že ich deti sa necítia vítané vo viere Cirkvi, v ktorej boli vychované.
Uistil som ich, že Cirkev musí prijať všetkých svojich synov a dcéry - bez ohľadu na to, aká je ich sexuálna orientácia alebo životná situácia. [Povedal som im tiež,] že sme to nerobili vždy s duchom súcitu a pochopenia. [... ] Prísnosť niektorých výrazov nášho jazyka morálky občas naznačuje, že niektorí členovia Cirkvi sú lepší, než iní.“
Arcibiskup Gregory prispel i k tomu, že v roku 2004 americkí biskupi odmietli poslúchnuť vatikánsku smernicu, ktorá im jasne nariaďovala odmietnuť sväté prijímanie pro-potratovým politikom. Výsledkom bolo, že biskupi zahlasovali proti univerzálnemu použitiu kánonu 915. Urobili tak napriek jasnému zneniu textu, ktorý nariaďuje, aby sa verejným hriešnikom sväté prijímanie odoprelo.
ChurchMilitant.com sa s touto arcidiecézou snažilo skontaktovať, keďže chcelo získať jej vyjadrenie k tejto LGBT duchovnej obnove. Až do uzávierky sme však nedostali žiadnu odpoveď.