Desaťročia sa LGBT hnutie dožadovalo “tolerancie.” Ako som už na tomto mieste mnohokrát poznamenal, nikdy to nebolo cieľom; bolo to len podanie, starostlivo upravené pre verejnú spotrebu. Pravdou je, že hnutie LGBT sa usilovalo - a usiluje - o kultúrnu dominanciu. Usilujú sa o to, aby každá úroveň vlády pozitívne potvrdila ich agendu, aby ich vlajky viali pred vládnymi budovami, aby presadili rečové pravidlá, ktoré predstavujú nútenú reč (“preferované zámená”), a aby využili všetky dostupné mechanizmy na potrestanie tých, ktorí sa postavia proti týmto cieľom alebo im stoja v ceste.
Hnutie LGBT nikdy nemalo v úmysle presadzovať “ži a nechaj žiť” kultúru. Usilujú sa o to, aby sa potvrdenie ich ideológie stalo povinným, hoci o tom len zriedkakedy hovorili úprimne a svoje zámery zvyčajne maskujú príjemne znejúcim jazykom, železnou päsťou v zamatovej rukavici dúhovej farby. V posledných rokoch sme čoraz častejšie svedkami toho, ako im táto maska padá, pretože dosiahli kultúrnu dominanciu, o ktorú sa usilovali. Už nemusia hovoriť o “tolerancii.” Teraz môžu vyjsť zo skrine ako tyrani, ktorými vždy túžili byť.
Dobrým príkladom je stále sa odvíjajúci príbeh Emo v Ontáriu. (O tomto príbehu som písal tu, tu a tu.) Skupina LGBT Borderland Pride zažalovala malé mestečko za to, že hlasovalo proti vydaniu vyhlásenia “o hrdosti” a odmietlo vyvesiť vlajku LGBT (ako upozornila austrálska’televízia Sky News v segmente, ktorý na YouTube získal viac ako 300 000 pozretí, radnica nemá ani stožiar). Ontárijský tribunál pre ľudské práva udelil mestskej rade za jej kacírske hlasovanie pokutu vo výške 10 000 dolárov a starostovi Haroldovi McQuakerovi osobne pokutu vo výške 5 000 dolárov. Keď vyhlásil, že nezaplatí, pretože nie je nenávistný, Borderland Pride dostal súdny príkaz a peniaze mu stiahli priamo z bankového účtu.
V reakčnom videu som poznamenal, že vlastné sociálne médiá Borderland Pride’ukazujú skupinu bigotne zameranú proti kresťanom a hlboko netolerantnú. Borderland Pride sa v reakcii na obvinenia z netolerancie zapojil do chvíle osviežujúcej úprimnosti, keď na svojej facebookovej stránke zverejnil toto vyhlásenie:
Všimli sme si, že v pravicovej blogosfére sa veľa hovorí o Borderland Pride ako o nie veľmi tolerantnom. Odhliadnuc od toho, že väčšinu týchto obvinení zverejnili neinformovaní manšafty na YouTube, poďme si’len niečo ujasniť:
Nesnažíme sa o toleranciu. Nie.
‘Tolerancia’ je určená na to, keď zo spoločenskej zdvorilosti znášame veci, ktoré sú zo svojej podstaty nepríjemné alebo nepríjemné, ako napríklad kričiace dojčatá v lietadle, telemarketingoví predajcovia alebo ľudia, ktorí robia po meste lúzerské kolá na hlučných motorkách.
Nežiadame vás o toleranciu. Nie sme nepríjemnosť, ktorú treba tolerovať, a tolerancia nie je naším cieľom. Naším cieľom je inklúzia a nediskriminácia.
Takže to máte. Borderland Pride sa neusiluje o “toleranciu”—t.j. o to, aby ľudia rôznych ideológií, politických presvedčení a náboženstiev žili spolu a tolerovali názory tých, s ktorými nesúhlasia, aj keď tieto názory považujú za skutočne nesprávne alebo dokonca odsúdeniahodné. Ich cieľom je vynútiť si podriadenie; vyvesiť nad mestom svoju vlajku; prinútiť verejných činiteľov, ktorí nezdieľajú ich ideológiu, aby zverejnili vyhlásenie, v ktorom podporia ich hnutie a jeho ciele. Napriek tomu, že ma táto skupina označuje za “neinformovaného,” presne na to už roky poukazujem. Ako sa ukázalo, som celkom dobre informovaný o ich cieľoch a o to, o čo sa usilujú.
Jich používanie pojmov “inklúzia” a “nediskriminácia,” je samozrejme vtip. Nie je “inklúzia” nútiť ľudí, aby potvrdili vašu ideológiu. Nie je “nediskrimináciou” požadovať verejné prejavy vernosti vášmu hnutiu. To je niečo úplne iné. Možno by im to mal niekto vysvetliť.
RELEVANTNÉ: Vláda štátu Ontario musí skoncovať s budovou, pro-LGBT tyraniou svojho tribunálu pre ľudské práva