Lesbická učiteľka, ktorá je „zosobášená“ s inou ženou poodhalila začiatkom minulého mesiaca na konferencii pro-homosexuálnych učiteľov to, ako štvrtákov a piatakov učí prijímať homosexualitu prostredníctvom niečoho, čo nazvala matematika „sociálnej spravodlivosti“.
Alicia Gunnová, učiteľka štátnej základnej školy v Mississauge v štáte Ontario, 10. apríla na konferencii v Torontskej Metskej Radnici rozprávala o tom, že do hodín – najmä do matematiky - vkladá otázky LGBTQ a pomáha 9-ročným študentom „narušiť jednostranný príbeh, ktorý majú mnohé naše deti utvorený o LGBTQ rodinách“.
„Matematika sociálnej spravodlivosti je takou vtedy, keď študenti rieša problémy pomocou reálnych, pútavých a zmysluplných čísel. Otázky sociálnej spravodlivosti, ktoré sa dejú v ich škole, komunite alebo dokonca v celosvetovom meradle sa stanú kontextom pre matematiku, s ktorým študenti pracujú,“ povedala.
Konferencia organizovaná homosexuálnymi aktivistami z organizácie Jer´s Vision – ktorá sa teraz nazýva Kanadské centrum pre rodovú a sexuálnu rozmanitosť - sa zamerala na realizáciu Zákona 13 v Ontárijských triedach. Zákon 13, ktorý kritici nazývajú zákonom homosexuálnych práv, prešiel v júni 2012 a študentom dáva právo zakladať pro-homosexuálne kluby na svojich školách, vrátane katolíckych, používajúc názov Celkom homosexuálna aliancia.
Keď sa jeden z účastníkov workshopu spýtal, či sa predtým, než preberá v triede homosexuálne problémy, najprv spýta rodičov, Gunnová odpovedala, že nie, ale že sa poisťuje tým, že svojich študentov učí o mnohých záležitostiach sociálnej spravodlivosti; žiadny rodič ju teda nemôže obviniť z toho, že sa zameriava na homosexualitu, o ktorej povedala, že ju vo svojich hodinách „schováva“.
„Myslím, keď človek učí všetky -izmy, istým spôsobom ho to trochu chráni,“ povedala. „Keď učím všetky -izmy - a niekedy to, čo mám na mysli, môžem trochu schovať v matematike -, môžem povedať, „ja len učím Vaše dieťa delenie. Je mi to veľmi ľúto, viete, že vy to vídite takto,“ povedala, čo spôsobilo, že miestnosť plná učiteľov vybuchla smiechom.
LifeSiteNews sa akcie zúčastnilo a v istej chvíli bolo požiadané, aby prestalo natáčať; diskusiu však zachytilo na pamäťový zvukový záznamník.
Rozhovory o „homosexuálnych veciach“
Gunnová účastníkom na svojom workshope s názvom „Rovnosť a sociálne prijatie v osnovách“ hovorila o tom, ako raz použila to, že istí žiaci prezývali mladú študentka „lesba“ ako odrazový mostík k tomu, čo ona nazvala „rozhovory“ o „homosexuálnych veciach“.
Gunnová, ktorá za svoje vyučovacie metódy získala ocenenia a ktorú vládna agentúra ServiceOntario uvádza ako zdroj pre učiteľov, spomínala, ako po prvýkrát hovorila so žiačkou o tom, že je „OK byť homosexuálom“.
„A keď som s ňou o tom hovorila, ona mi stále opakovala: „Pani Gunnová, prisahám, že ja nie som homosexuálna. Nie som homosexuálna,“ povedala Gunnová účastníkom. „A ja som jej stále opakovala: „Je mi jedno, či si homosexuálna. Byť homosexuálom by malo byť v poriadku.““
V snahe „vrátiť tomu dievčaťu dôstojnosť“ urobila Gunnová pre triedu prezentáciu životov slávnych ľudí, ktorí sa označili ako „homosexuáli“ - vrátane basketbalistu Jasona Collinsa, waleského hráča rugby Garetha Thomasa a televíznej moderátorky Ellen DeGeneresovej.
„Vrátili sme sa teda na koberec, aby sme sa porozprávali o tom, čo majú títo ľudia spoločné. A [žiaci] hovorili: „Sú úžasní, sú takí cool, sú slávni. Radi by sme sa s nimi stretli,““ povedala účastníkom Gunnová.
Gunnová potom povedala, že žiakom oznámila správu, že všetci títo ľudia sú homosexuáli, namiesto toho, aby na to reagovali pozitívne - ako dúfala -, študenti začali kričať „hnus“ a „nechutné“ a „títo ľudia sú chorí“.
Gunnová uviedla, že vtedy si uvedomila, že bude musieť prísť s kreatívnejším spôsobom ako žiakov pohnúť k tomu, aby rozmýšľali inak. Vtedy sa ona a niekoľko podobne zmýšľajúcich učiteľov stretlo, aby určili, ako by mohli do učebných osnov začleniť propagáciu homosexuality – začínajúc matematikou.
Ružové trojuholníky
Gunnová na workshope predstavila svoje matematické hodiny o trojuholníkoch. Navrhla ich tak, že sa točili okolo ružového trojuholníka, ktorý nacisti používali v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny na sexuálnych delikventoch - vrátane násilníkov, pedofilov, zoofilov ako aj homosexuálov.
„Ružový trojuholník bol odznakom hanby, ktorý nacisti dávali mužom homosexuálom počas holokaustu. Urobili sme teda, že sme sa pozreli na všetky rôzne odznaky hanby, ktoré ľudia nosili na sebe,“ povedala účastníkom.
„Matematicky sme sa potom pozreli na rôzne typy trojuholníkov. Takže pri pohľade na meranie vnútorného uhla sme mohli povedať, či je to rovnoramenný, rovnostranný alebo rôznostranný [trojuholník]. Tak, toto bol matematický aspekt. Ale ešte dôležitejšie bola [pro-homosexuálna] myšlienka, ktorou sme sa zaoberali.“
Po matematickej lekcie o ružovom trojuholníku, Gunnová vyrozprávala, ako si jej študenti vytvorili „odznaky pýchy“, a - dostanúc sa k hlavnej myšlienke svojho rozprávania - uviedla, „pretože teraz sa ružový trojuholník stal symbolom hrdosti".
Rozpráva, ako si jeden študent urobil odznak s ružovým srdcom, pričom napísal „ružové srdce ukazuje, že som hrdý na to, koho milujem. Ako farbu odznaku som si vybral ružovú, pretože nacisitické odznaky hanby boli ružové preto, aby sa homosexuáli cítili zle preto, že sú homosexuálmi. Tak som to využil na to, aby som ukázal, že človek môže milovať, koho chce. "
Gunnová povedala, že s pokrokom študentov je spokojná.
„Už mám pocit, že ten (jednostranný) príbeh je narušený. Pôvodne bol príbeh homosexuálnych ľudí hnusný a nechutný, no pomaly sa cez to dostávame.“
„A tak pokračujeme,“ povedala účastníkom.
„Pekný a hrdý“
Jej ďalšia projektová hodina spočívala v tom, že študenti mali urobiť výskum o slávnych LGBTQ Kanaďanoch a mali prezentovať to, čo zistili.
Jednou z osôb, na ktoré sa trieda zamerala bol „Jenna“ Talackova - biologický muž, ktorý v roku 2012 úspešne kandidoval na účasť v súťaži Miss Universe Canada. Talackova, ktorý podstúpil operáciu na „zmenu pohlavia“ v 19-tich rokoch, bol pôvodne vylúčený zo súťaže, pretože pravidlá vyžadujú, aby sa súťažiaca „narodila prirodzene ako žena“.
Nástenka, ktorú žiaci vytvorili s názvom „Pekný a hrdý“ zobrazuje fotografie a výstrižky z časopisov, ktoré o Talackovovi falošne tvrdia, že „vyhrala sprievod“ (presná citácia), hoci v skutočnosti bol len medzi dvanástimi finalistikami.
Gunnová povedal, že študenti sa z hodiny naučili, že „sa musia postaviť, ak je niečo zlé. Musíte mať hlas“.
„Záleží na tom, či je niekto LGBTQ?“
Gunnová rozprávala o tom, ako pri inej príležitosti napísala na tabuľu: „Záleží na tom, či je niekto LGBTQ?“ Svojich študentov požiadal, aby napísali svoje odpovede na túto nepríjemnú poznámku, ktoré boli potom roztriedené na „Áno“ a „Nie“.
Účastníkom workshopu povedala, že detské odpovede ukazovali plody jej práce. „Pamätajte na to, že to sú štvrtáci či piataci a niektorí z nich to naozaj pochopili,“ povedala.
Jeden študent napísal: „Nie, nemalo by záležať na tom, koho máte radi či aký je váš rod (gender), vaša rasa alebo ako vyzeráte.“
Ďalší napísal: „Myslím, že nezáleží na tom, či je niekto LGBTQ, pretože oni sú rovnakí ako my.“
„A to je to, o čo nám ide,“ povedala Gunnová. „Sme rovnakí.“
Gunnová rozprávala o tom, ako vtedy použila matematiku na to, aby preskúmala mieru diskriminácie ľudí, ktorí seba samých identifikujú ako homosexuálov alebo lesbičky. Urobila to podľa grafu, ktorý uverejnila homosexuálna organizácia Egal.
„Žiakom som v skupinách dala pozrieť sa na jeden z týchto grafov a triede som porozprávala to, o čom tieto grafy pojednávali: O tom, že v súčasnosti sa na našich školách dejú také veci, ktoré dokazujú, že na tom či je niekto LGBTQ stále zaleží,“ povedala účastníkom.
Jedna skupina študentov pokračovala v skúmaní grafu, ktorý zobrazoval počet tých, „ktorí boli smutní z homofóbnych výrokov“ v porovnaní s tými, ktorí neboli.
„Jedna moja skupina bola naozaj sklamanná z toho, že ľudia nie sú sklamaní,“ uviedla Gunnová. „Hovorili: „Fakt, že iba 5,6% z ne-LGBT detí je ustarostených, keď počuje takéto veci, ma hnevá.“ Jeden z mojich chlapcov sa prihlásil a povedal: „Ja som jedným z tých ľudí a ja som tým veľmi rozrušený.““
Gunnová potom vyrozprávala, ako sa po jednej LGBT hodine spýtala svojich študentov, čo sa chystajú urobiť, aby to zmenili. Na konci rozhodovania o tom, ako sa zachovať „milo“ k LGBTQ ľuďom, sa žiaci rozhodli spustiť predaj Pride Dolls (Hrdé bábiky), čím by vyzbierali peniaze pre ruskú LGBT komunitu. Mali tak podporiť Medzinárodnú homosexuálnu a lesbickú športovú asociáciu (GLISA). Gunnová pred účastníkmi tieto bábiky vychválila ako príslušenstvo učebne, s ktorým sa žiaci radi hrávajú. „S bábikami sa už zžili . Deti si ich radi zoberú a hrajú sa s nimi,“ povedala.
Jedna účastníčka konferencie sa Gunnovej spýtala, čo robí, keď rodičia nepodporujú hnutie LGBTQ. Ako príklad uviedla, že jej kedysi rodičia povedali, aby ich deti nezapájala do pro-homosexuálneho „Dňa ružovej“.
Gunnová zosmiešnila rodičov kvôli tomu, že si neuvedomujú, ako obšírne sa preberajú LGBTQ problémy v triede i v učebných osnovách.
„Nie je to jeden deň v roku,“ povedala. „Ak nechcete poslať svoje dieťa do školy v Deň ružovej, to je v poriadku. Ale oni to všetko dostanú v dňoch, ktoré mu budú predchádzať. Dostanú to v septembri a dostanú to aj po ňom. Takže, jeden deň? Tu nejde o jeden deň.“
Partnerka Gunnovej workshopu, Hiren Majstrami, Inštruktážna koordinátorka pre spravodlivosť inkluzívneho vzdelávania v Školskej rade okresu Peel to poňala takto: „Rovnosť je nie nejakým dodatkom, je to základ všetkého.“