Rozhodnutie Neapolského odvolacieho súdu víta lobby za práva homosexuálov ako významný medzník. Ten rozhodol, že „manželstvo“ istého francúzskeho lesbického páru musí byť ako také v Taliansku zaregistrované a má požívať patričné práva.
Podľa správy Podskupiny Európskeho parlamentu pre LGBT práva súd svoje rozhodnutie z 8. júla oprel o dva články Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ): na práve presťahovať sa do iného členského štátu EÚ a na práve na nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a sexuálnej orientácie.
„Táto správa z Neapola je absolútne neprijateľná a je odrazom pokračujúceho tlaku silného západného lobby, ktorého sme boli nedávno svedkami v Írsku a v Spojených štátoch,“ uviedol otec Francesco Giordano, rímsky riaditeľ organizácie Human Life International (HLI), ktorá sídli vo Virginii .
Giordano, ktorý má doktorát z posvätnej teológie, povedal, že rozhodnutie súdu „narúša“ taliansku suverenitu, „pretože je na danom národe, či odmietne neprirodzené inštitúcie prijaté v zahraničí“, uviedol prostredníctvom mejlu pre LifeSiteNews.
„Je to to isté akoby talianske orgány žiadali, aby uznali polygamné manželstvá uzatvárané v moslimských krajinách. Ako je zrejmé, polygamné manželstvá sú hrubým porušením práv žien.“
„V Taliansku sme práve uprostred kauzy Moniky Cirinnà, takže to vyzerá tak, že ide o určité prepojenie,“ poznamenal Giordano poukazujúc na kontroverzný návrh zákona, ktorý v súčasnosti pred parlamentom obhajuje socialistická senátorka Cirinnà. Ten by umožnil právne uznanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia.
Návrh zákona tejto poslankyne vyvolal 20. júna v Ríme obrovský protest a talianski biskupi ho odsúdili ako taký, ktorý vedie k „ideologickej“ podpore rodovej ideológie.
Podľa dát prieskumného centra Pew Research Center z júna 2015 je Taliansko v súčasnej dobe jedinou krajinou v západnej Európe, ktorá nijakým spôsobom právne neuznáva zväzky osôb rovnakého pohlavia. Konštatuje tiež, že Nemecko síce nezlegalizovalo „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia, no civilné zväzky osôb rovnakého pohlavia uznáva.
Neapolský odvolací súd uviedol, že jeho rozhodnutie by sa nevzťahovalo na homosexuálne páry talianskej národnosti, ktorí by sa mimo Talianska „vzali“ alebo vstúpili do právneho civilného zväzku.
Podľa Global Journalist rímsky starosta koncom roka 2014 zaregistroval 16 „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzatvorené v iných krajinách. Urobil tak v rozpore s talianskym zákonom a Najvyšší súd v krajine vo februári 2015 rozhodol, že „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia je na základe talianskej ústavy neprípustné.
No lobisti za homosexuálne práva použili neapolský rozsudok na to, aby ďalej tlačili na stredo-ľavicovú vládu premiéra Mattea Renziho.
Talianski poslanci Isabella Adinolfi a Daniele Viotti (obaja sú [v Európskom parlamente] členmi Podskupiny pre LGBT práva) v spoločnom vyhlásení uviedli: „Ide o kľúčový moment pre taliansku vládu. Moment [vhodný] na to, aby [túto otázku] vyriešila tým, že konečne zavedie registrované partnerstvá alebo rovnocenné manželstvo.“
„Jasne sa tu deje toto: Sme svedkami toho, že pred našimi očami sa manipuluje a mení samotná definícia manželstva, rodiny a zväzku,“ poznamenal Giordano z HLI, „ale to, čo tento filozofický nominalizmus neberie do úvahy je, že prirodzenosť alebo realita je niečo, čo je jednoducho takým akým to je, napriek tomu, či niečo povieme alebo nepovieme.“
„Náš jazyk - ako dokazuje dobrá metafyzika - by mal odrážať realitu,“ napísal Giordano a dodal, že „bez ohľadu na to, čo uvádzajú pozitívne [t .j. niekým vytvorené, pozn. prekl.]zákony, realita sa nemení. Muž a muž alebo žena a žena jednoducho nemôžu plodiť.“
„Tieto pozitívne zákony môžu dnes nadobudnúť účinnosť, ale len čo sa zákonodarcovia, ktorí ich vytvárajú – t. j. práve tie národy, ktoré sa ich snažia presadiť - pominú, potom už ani dané zákony existovať nebudú.“